Legislatíva v Európe a Severnej Amerike je síce teraz naklonená v prospech umelej inteligencie, podľa právnych expertov ale môže prísť obrat.
Traja umelci v januári v Spojených štátoch podali žalobu na platformu na zdieľanie umenia DeviantArt a na nástroje na vytváranie umenia Stable Diffusion, Midjourney a Stable Diffusion. Posledného z menovaných žaluje aj fotobanka Getty Images. Žalujúci napadli skutočnosť, že umelá inteligencia spracováva miliardy textov a obrázkov, čo AI robí v rámci svojho „učenia“.
Čítajte aj Notebook pre vegánov? Novinka od Lenova má telo pokryté tkaným ľanovým vláknom
Využívať texty a dáta umelej inteligencii v Európe umožňuje európska smernica z roku 2019, ktorá povoľuje takzvané vyťažovanie dát (data mining), a to aj z obsahu chráneného inak autorským právom – pokiaľ sú verejne prístupné. Jedinou ochranou je, že to autor výslovne zakáže.
„Táto výnimka z autorského práva, ktorá bola ušitá na mieru rozvoju týchto technológií, zostala relatívne bez povšimnutia,“ uvádza Charles Bouffier z advokátskej kancelárie Racine. „Na výskumné účely je výnimka absolútna. Ale na komerčné účely to môžu držitelia práv odmietnuť a uviesť to napríklad vo všeobecných podmienkach webu,“ dodáva.
Ťažké je ale zistiť, či bol tento súhlas rešpektovaný. „Ako môžeme zistiť, či AI dielo použila vo fáze učenia?“ pýta sa Pierre Pérot z advokátskej kancelárie August Debouzy.
Čítajte aj Roboty budú do roku 2033 pomáhať až s tretinou domácich prác, tvrdia vedci
Americké právo navyše umožňuje vyťažovanie dát na takzvanom princípe fair use, teda „riadneho použitia“ (princíp, podľa ktorého za určitých podmienok je možné použiť materiál chránený autorskými právami bez súhlasu vlastníka týchto práv – pozn. ČTK). Na začiatku tisícročia to potvrdil aj súdny spor autorov proti firme Google kvôli digitalizácii kníh, ktorý americký technologický gigant vyhral.
Právny status obsahu generovaného AI je diskutabilný. Dá sa požadovať za falzifikát, ak si užívateľ umelej inteligencie vyžiadal dielo „v štýle“ nejakého autora, alebo požiadal o napodobnenie loga? Európske a americké právo uznáva falzifikát iba v prípade, že ide o kópiu konkrétneho diela.
„Žáner, štýl ani nápad nemôžu byť chránené autorským právom,“ poznamenáva Eric Barbry z kancelárie Racine. Otázka znie, ako je to v prípade, keď je možné na umelou inteligenciou vytvorenom diele jasne určiť, z čoho vychádza. V Európe by umelca mohol pred kopírovaním umelou inteligenciou chrániť pojem „parazitovanie“, ktorý postihuje vykrádanie cudzieho úsilia. Ide o francúzsku prax, ktorá priznáva právo na náhradu škody v prípade, že možno preukázať stratu zárobku.
Čítajte aj Ani Facebook už nebude zadarmo. Za overenie účtu si začne pýtať poplatok
Je tu aj otázka komerčného využitia tohto obsahu. Kto je jeho vlastníkom, je možné ho predávať a možno naňho uplatňovať autorské práva?
Experti sa domnievajú, že AI nie je vlastníkom, ani autorom, ani zodpovedným subjektom. „AI generátory vo svojich podmienkach uvádzajú, že za obsah a jeho použitie je výlučne zodpovedný užívateľ (generátora),“ zdôrazňuje Pérot. „Nič teda nebráni tomu, aby bol komerčne využívaný,“ dodáva.
Čo sa týka autorského práva, európska legislatíva stanovuje, že dielo chráni autorské práva len v prípade, pokiaľ ide o originál odrážajúci osobnosť autora. „To znamená, že autorom je fyzická osoba,“ dopĺňa Bouffier. „Pre užívateľov umelej inteligencie bude zložité dokázať, že sú autormi,“ potvrdzuje Barbry. Žiadny európsky súd zatiaľ v podobnom prípade nerozhodol. Americké úrady ale na konci februára odmietli udeliť autorské právo na text vytvorený umelou inteligenciou.