Aj krátky pobyt vo vesmíre vystavuje ľudské telo veľkej záťaži. Je známe, že mikrogravitácia, radiácia a izolácia majú vplyv napríklad na úbytok svalovej a kostnej hmoty, keďže kozmonauti nedokážu používať svaly a kosti v takej intenzite ako na Zemi. Pri dlhšom pobyte môže dôjsť k výraznej strate svalovej a kostnej hmoty, čomu sa kozmonauti snažia predísť pravidelným cvičením.
Nezanedbateľné sú aj zmeny v kardiovaskulárnom systéme, keďže v stave beztiaže dochádza k odlišnému presunu tekutín v tele, čoho výsledkom sú zmeny v krvnom tlaku. Srdce sa tak môže zmenšiť a jeho spomaliť. Kozmická radiácia zas chtiac-nechtiac poškodzuje bunky a DNA a pri viacmesačnom pobyte vo vesmíre sa u ľudí zvyšuje riziko vzniku rakoviny a ďalších zdravotných problémov. Mozog sa musí vysporiadať s odlišným senzorickým vnímaním a prispôsobiť sa zmene pohybu a orientácie v priestore. Všetci kozmonauti preto po pobyte vo vesmíre potrebujú rehabilitáciu, ktorá im umožní adaptovať sa na zmeny po návrate na Zemi.
Črevný mikrobióm bol doposiaľ na okraji záujmu
Vedci z írskej University College Dublin (skr. UCD) a kanadskej Univerzity McGill sa najnovšie pochválili s výsledkami výskumu zaoberajúcim sa zmenou črevného mikrobiómu pri pobyte vo vesmíre. Tejto téme sa doposiaľ v takomto rozsahu nevenoval žiaden z doterajších výskumov. V rámci štúdie publikovanej v časopise Biofilms and Microbioms vedci skúmali, ako sa zmenil črevný mikrobióm v hrubom čreve a pečeni myší po trojmesačnom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. “Vesmírne lety zásadne menia fyziológiu astronautov, no mnohé dôležité faktory, prečo je tomu tak, zostávali záhadou. Pomocou nových genomických metód sme mohli veľmi detailne skúmať črevné baktérie a genetiku hostiteľa. Vďaka tomu začíname pozorovať vzorce, ktorá by mohli vysvetliť patológiu vesmírnych letov. Do vesmíru totiž neposielame len ľudí a zvieratá, ale celé ekosystémy, ktorých pochopenie je dôležité pre vytvorenie opatrení pre budúce vesmírne misie,” uviedol doktor Emmanuel Gonzalez z Univerzity McGill.
Podľa profesora Nicholasa Bretona z UCD má výskum pomôcť lepšie pochopiť význam symbiózy mikrobiómu pre zdravie astronautov. “Náš výskum zdôrazňuje význam dialógu medzi špecifickými črevnými baktériami a organizmom hostiteľa, ktorý súvisí s metabolizmom žlčových kyselín, cholesterolu a energie.”