Od roku 2011 každoročne oslavujeme 31. marca ako svetový deň zálohovania (World Backup Day). Nápad vznikol na platforme Reddit a dátum bol zvolený úmyselne ako posledný deň pred 1. aprílom (Dňom bláznov), aby ľudia nezostali „bláznami a bez záloh neprichádzali o svoje dáta“.
Podľa worldbackupday.com pravidelne zálohuje menej než štvrtina ľudí a zhruba rovnaký počet nikdy žiadne dáta nezálohoval. Každú minútu sa pritom stratí, alebo ukradnú až 113 telefónov, tretina používateľov má počas roka problémy so škodlivým kódom (vírusy, malvér,…) a ročne zlyhá viac ako 60 miliónov počítačov (až 29% strát dát si spôsobia sami používatelia).
Ak nechcete o dáta prísť, ideálne je vytvoriť si rutinu a naučte sa zálohovať pravidelne. Frekvencia záloh závisí od vašich dát. Ak máte dáta, ktoré sa často menia, napr. rozpísanú diplomovku a pod., mali by ste zálohovať aspoň raz denne (pokojne aj niekoľkokrát – budú to malé súbory). Bežným používateľom, ktorí nemajú kritické dáta, odporúčame zálohovať na týždennej báze, no a pokiaľ máte dáta s veľmi nízkou frekvenciou zmien, stačí robiť zálohy aspoň raz za mesiac.
Čítajte viac Nehoráznosť: Briti chcú od Apple prístup k dátam v iCloude od užívateľov po celom svete
Najznámejšie pravidlo pre bezpečné zálohovanie je 3–2–1. Táto šifra ukýva jednoduchý návod: vždy 3 kópie, zálohujte na 2 rôzne médiá a 1 kópiu uložte mimo pracovisko. Prečo až 3 kópie? Jedna je originál (súbory, ktoré používate) a dve sú záložné kópie, ktoré by mali byť uložené na 2 rôznych médiách (nie na tom istom zariadení, ale na oddelených médiách). Jednu kópiu by ste mali uložiť na iné miesto pre prípad požiaru, alebo inej živelnej pohromy. Pravdepodobnosť, že by ste pri takomto spôsobe zálohovania prišli o svoje dáta je takmer nulová. Väčšinou keď sa poškodí 1. kópia, dokážete ju okamžite nahradiť druhou a keby ste v dôsledku nečakanej katastrofy prišli o obe, tak máte stále na inom mieste tú tretiu.
Aké médiá sú vhodné na zálohy
Stále je možné robiť zálohy na optické disky, magnetické pásky a iné „archaické“ médiá. Tie sa dodnes používajú v prípadoch, kedy sa vyžaduje dlhodobá archivácia záložných dát. Dnes sa najčastejšie zálohuje na sieťové úložiská NAS (Network Attached Storage), prípadne vo veľkých podnikoch na diskové servery (dátové centrá). Obe riešenia využívajú ako médium pevné disky, lenže nie je disk ako disk.
• Mechanický pevný disk (HDD):
Ponúka nám výhodnú cenu za naozaj veľké úložisko, ale nepoužívajte bežné počítačové disky. Oplatí sa priplatiť za disky určené špeciálne do serverov, alebo NAS, ktoré majú dlhšiu životnosť a zvládnu častejšie prepisovanie. Spoznáte to aj podľa záruky, ktorá u takýchto diskov býva dlhšia.
• SSD disk:
Roky sa vedú diskusie o nevhodnosti SSD na zálohovanie. Sú to veľmi populárne médiá, ale nie sú najlepšie pre dlhodobú archiváciu, i keď sa už počtom prepisov vyrovnávajú HDD. Hlavnou výhodou SSD je rýchlosť, takže sú vhodné pre rýchle a časté zálohy. SSD sú dobré aj keď potrebujete šifrovanie dát, pretože niektoré SSD priamo podporujú hardvérové šifrovanie celého disku. Investujte skôr do SSD diskov určených pre servery a dátové centrá.
• USB Flash disk (príp. aj pamäťové karty):
„Flešky“ ponúkajú nižšie rýchlosti a majú menšiu kapacitu, preto sú vhodné skôr na „mobilné“ zálohovanie. Aj tu existujú disky s hardvérovým šifrovaním pre citlivé dáta, napr. veľmi populárne sú IronKey, ktoré sú dostupné ako pre bežných používateľov, tak aj s pokročilou certifikáciou pre vládne a vojenské organizácie (vrátane NATO).
• Externý disk:
Tu platí niečo trochu iné než pre interné HDD a SSD. Ide totiž o „mobilné médium“, kde práve možnosť prenášať ich fyzicky z miesta na miesto hovorí viac v prospech SSD, než mechanických pevných diskov. Prípadný pád alebo otrasy pri transporte môžu byť pre HDD smrteľné, zatiaľ čo SSD to zvládne bez najmenšieho zaváhania. V teréne by mal byť SSD vašou prvou voľbou a aj dáta dokáže kopírovať niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou.
• Cloudové služby:
Extra kategóriou pre zálohovanie sú moderné cloudové služby, teda virtuálne úložiská ako sú Dropbox, Google Drive, iCloud a ďalšie. V tomto prípade sú však vaše dáta uložené na serveroch niekoho iného (neznámo kde) a nemáte nad nimi 100% kontrolu. Veľké organizácie majú kvôli bezpečnosti zakázané používanie cudzích cloudov, no to neznamená, že by si firmy nemohli vytvoriť vlastný zabezpečený cloud. Dnes je to naozaj jednoduché a vlastný cloud môžete prevádzkovať napr. aj na domácom routeri alebo malej domácej NAS. Na prístup do cloudu a k dátam však potrebujete stabilné a najmä rýchle internetové pripojenie alebo (v teréne) mobilné dáta.