Meta sa opäť ocitla pod drobnohľadom verejnosti a zákonodarcov pre dlhodobo kritizovaný prístup k ochrane mladistvých používateľov. Jej reakcia? Rozšírenie takzvaného bezpečnostného režimu pre tínedžerov. Po novom sa dotkne Facebooku aj Messengeru. Nové pravidlá, ktoré Meta postupne zavádza v USA, Veľkej Británii, Kanade a Austrálii, majú zvýšiť ochranu mladistvých na platformách, kde sa doteraz uplatňovali menej prísne opatrenia než na Instagrame.
Čo sa mení? V prvom rade používatelia mladší než 16 rokov budú môcť spustiť živé vysielanie len po tom, čo im ho schvália rodičia. Sociálna sieť bude pri ich účtoch automaticky nasadzovať umelú inteligenciu, ktorá vyhodnotí, či doručované fotky neobsahujú citlivý obsah. Ak áno, automaticky ich rozmaže a zobrazí varovanie. Túto funkciu nebudú môcť tínedžeri vypnúť. Navyše všetky ich účty budú automaticky zmenené na súkromné, s obmedzeným dosahom a možnosťami interakcie. Podobné obmedzenia v roku 2023 zaviedla Meta aj na Instagrame. Tvrdí, že táto zmena bola úspešná, pretože až 90 percent 13 až 15-ročných používateľov si tieto predvolené bezpečnostné nastavenia ponechalo.
Deravé opatrenia, ktoré je možné obísť
Napriek tomu, že niektorí odborníci krok Mety vítajú ako pozitívny posun, iní upozorňujú, že ide len o kozmetické zmeny, ktoré neriešia podstatu problému. Kritici poukazujú na to, že deti môžu bezpečnostné pravidlá obísť. Ak si pri zakladaní účtu zmenia dátum narodenia, algoritmy ich jednoducho obídu a žiadnu ochranu na nich neuplatnia. Ďalším problémom je, že aj keď sa Meta snaží dať rodičom do rúk viac nástrojov na ochranu súkromia ich ratolestí, mnohí ich jednoducho nevyužívajú – či už pre zložitosť nastavení alebo nedostatok informácií. Platforma sa tiež snaží zbaviť zodpovednosti jej presunom na rodičov. Odborníci z organizácií ako NSPCC či Digital Futures for Children opakovane zdôrazňujú, že zodpovednosť musí niesť aj prevádzkovateľ služieb.
Legislatívne pozadie a tlak verejnosti
Meta, rovnako ako TikTok či YouTube, čelí stovkám žalôb týkajúcich sa negatívneho vplyvu na psychické zdravie mladých. Viaceré americké štáty, vrátane Kalifornie a New Yorku, zažalovali spoločnosť za údajné zavádzanie verejnosti o rizikách používania sociálnych sietí mladistvými. V reakcii na to Spojené štáty pripravujú novú judikatúru ako napríklad Zákon na ochranu detí v online priestore (KOSA), ktorá by prinútila technologické firmy prijať tvrdšie opatrenia na ochranu detí. Vo Veľkej Británii zas nadobudol účinnosť zákon, ktorý prikazuje digitálnym službám vrátane Facebooku a Googlu zabrániť šíreniu nezákonného a škodlivého obsahu. Opatrenia sa týkajú aj obsahu súvisiaceho so samovraždami, sebapoškodzovaním či zneužívaním detí.