Rakúsky parlament začiatkom júla schválil novelu zákona, ktorá umožňuje štátu zasahovať do súkromnej komunikácie podozrivých osôb aj v prípade, ak používajú aplikácie s end-to-end šifrovaním, ako sú WhatsApp alebo Signal. Tento krok vyvolal rozsiahlu verejnú diskusiu a ostro rozdelil politickú scénu i odbornú verejnosť.
Podľa predkladateľov zákona, predovšetkým z radov Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), je cieľom legislatívy posilniť bezpečnostné zložky v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu. Minister vnútra Gerhard Karner zdôraznil, že súčasná právna úprava neumožňuje efektívne odhaľovať a predchádzať plánovaným útokom či vážnym zločinom, keďže komunikácia sa čoraz viac presúva do šifrovaných kanálov.
Nový zákon zavádza možnosť nasadenia špeciálneho sledovacieho softvéru, známeho aj pod názvom „Bundestrojaner“, priamo do zariadení podozrivých osôb. Tento softvér umožní bezpečnostným zložkám získať prístup k správam ešte pred ich zašifrovaním alebo hneď po ich dešifrovaní, čím sa obíde technická ochrana zabezpečená end-to-end šifrovaním. Šifrovanie ako také pritom zostáva naďalej nedotknuté a správy zostávajú šifrované počas prenosu medzi odosielateľom a prijímateľom. Takto by sa vedeli dostať aj k správam z vyššie uvedených aplikácií, používajúcich silné šifrovanie.
Čítajte viac Bojíte sa na dovolenke o súkromie? Skúste skontrolovať v apartmáne skryté kamery
Monitorovanie bude povolené výlučne na základe rozhodnutia trojčlenného senátu nezávislých sudcov. Legislatívu podporili aj poslanci liberálnej strany NEOS, hoci časť ich členov vyjadrila obavy z možného ohrozenia základných práv. Opozičné strany, najmä Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a Zelení, zákon tvrdo kritizovali a označili ho za bezprecedentný zásah do súkromia občanov. Podľa nich môže zavedenie štátneho softvéru otvoriť cestu k masovému sledovaniu, ktoré by mohlo ohroziť dôveru verejnosti v bezpečnostné a justičné inštitúcie.
Podľa ministra vnútra bude zákon využívaný výhradne v prípadoch závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a vždy na základe individuálneho povolenia súdu. Kritici však varujú, že aj pri striktných podmienkach môže dôjsť k postupnému rozširovaniu právomocí a k oslabeniu ochrany súkromia v budúcnosti. Po definitívnom schválení a podpise prezidenta sa očakáva, že nové pravidlá nadobudnú účinnosť najneskôr v roku 2027. Rakúsko sa tak stane jednou z prvých krajín v Európe, ktorá explicitne zavádza možnosť legálne monitorovať aj šifrovanú komunikáciu cez zásah do koncových zariadení.
