Nový pojem „workslop“ sa rýchlo udomácňuje v slovníku firiem, ktoré nasadzujú generatívnu umelú inteligenciu. Označuje výstupy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú uhladene – dlhé e-maily, memorandá, reporty či prezentácie – no chýba im podstata, kontext a reálna pridaná hodnota. Podľa tímu z Harvard Business Review, Stanfordu a laboratória BetterUp práve takýto balast oslabuje spoluprácu a ukrajuje čas kolegom, ktorí musia „dopracovať“ to, čo nástroj sľubne načrtol, no v skutočnosti nedotiahol.
Tieto „drsné“ závery sa opierajú o prieskum medzi 1 150 kancelárskymi pracovníkmi v USA z augusta a septembra 2025. Štyria z desiatich respondentov uviedli, že sa s „workslopom“ stretli v priebehu posledných 30 dní. Každý ich priemerne stál takmer dve hodiny času (na dopracovanie), čo výskumníci prepočítali na približne 186 dolárov mesačne na zamestnanca. Pri veľkej organizácii s desaťtisíc pracovníkmi sa z „neviditeľnej dane“ stáva ročný produktívny úbytok presahujúci deväť miliónov dolárov. Okolie zároveň tvorcov týchto textov vníma horšie – ako menej kreatívnych, menej schopných a menej spoľahlivých kolegov.
Čítajte viac Bývalý manažér Google varuje: Čaká nás 15 rokov „pekla“, spôsobí ho umelá inteligencia
Autori štúdie upozorňujú, že lacno generované „uhladené, no prázdne“ texty menia dynamiku tímov. Namiesto ušetrenej práce vzniká dodatočné triedenie, overovanie a dopĺňanie chýbajúcich súvislostí, ktoré „zahlcuje kalendáre“ ďalších ľudí a brzdí rozhodovanie. Výskumníci pritom nevylučujú prínosy AI – tvrdia však, že bez jasných pravidiel, kontextu a odbornej editácie sa pozitívny efekt ľahko preklopí do rušivého.
Fenomén „workslopu“ dokazuje, že rýchla adopcia AI neprináša vždy vyššiu efektivitu – občas to môže byť práve naopak. Analýzy pracovných trendov Microsoftu a ďalšie veľké prieskumy síce ukazujú prudký nárast používania AI, no zároveň opisujú „digitálny dlh“ a preťaženie informačným šumom, ktoré treba aktívne manažovať – inak pohltí očakávané úspory. Navyše, nejasné pravidlá vedú k netransparentnému používaniu nástrojov AI, ktoré prehlbuje nedôveru a napätie v tímoch.
Čítajte viac Mozog na autopilote. Umelá inteligencia môže okrádať ľudí o kreativitu, varujú vedci
Dôležitý je aj reputačný rozmer. Niekoľko štúdií ukázalo, že pracoviská často posudzujú kolegov, ktorí používajú AI, prísnejšie – vnímajú ich ako menej kompetentných alebo motivovaných, čo sa následne premieta do spolupráce aj kariérnych rozhodnutí. Sociálna penalizácia pritom slabne tam, kde manažéri sami s AI transparentne pracujú a nastavujú jasné očakávania. Tento paradox – vyšší výkon verzus nižšia dôvera – je ďalším kanálom, ktorým „workslop“ poškodzuje tímovú súhru.
Správa z Harvard Business Review preto odporúča firmám vrátiť sa od „živelného“ používania AI k presne definovanému. Generatívne nástroje vedia byť jednoznačne efektívne, no bez jasných pravidiel vytvárajú len viac práce pre ostatných. Ako upozorňujú autori, problém nekvalitných materiálov existoval už pred érou AI, no jednoduchosť generovania a „pozlátko“ formátu ich počet znásobili – a vytvárať ich teraz môže naozaj každý.
