Výskumníci predstavili techniku, ktorá premieňa údaje z pohybových senzorov počítačových myší na približnú podobu ľudskej reči. Inými slovami – myš dokáže odpočúvať vaše hovory, ak sa nachádzate v jej blízkosti aj keď nemá žiadny mikrofón. Technika, ktorú tím z University of California nazval Mic-E-Mouse, využíva citlivosť moderných optických snímačov a vysokú frekvenciu, s akou počítač vyžaduje nové údaje, aby z mikroskopických vibrácií stola zrekonštruovala hovorené slovo. Nejde o klasický odposluch, ale o vedľajší kanál, ktorý funguje v blízkosti hovoriaceho a na pevnom povrchu.
Základom je fyzikálny jav, pri ktorom hlas rozvibruje dosku stola a myš na nej zaznamenáva drobné posuny. Počítač pritom od myši v krátkych intervaloch vyžaduje neustále nové údaje – tento proces sa nazýva pollovanie. Ak tak robí veľmi často – napríklad tisíckrát až niekoľko tisíckrát za sekundu –, ide o vysokú frekvenciu dotazovania. Čím častejšie sa údaje vyžadujú, tým jemnejšie zmeny pohybu sa dajú zachytiť, a tým viac informácií o vibráciách sa dostáva do dátového prúdu. Práve herné myši, ktoré sú navrhnuté na extrémne rýchlu odozvu, poskytujú pre takýto experiment najvhodnejšie podmienky.
Surové dáta však nie sú zvukom v bežnom zmysle slova. Senzor vracia iba sériu čísel opisujúcich posun po povrchu, a tieto údaje sú nepresné. Pri digitálnom zápise totiž vzniká takzvaný kvantizačný šum – chyba spôsobená zaokrúhľovaním analógových hodnôt na najbližšiu hodnotu, ktorú dokáže elektronika zaznamenať. Výskumníci preto používajú spracovanie signálu, ktoré údaje filtruje, matematicky upravuje a následne ich „dočisťuje“ modelom umelej inteligencie. Až potom sa z neforemnej stopy vibrácií vyskladá približná reč, ktorú možno rozpoznať s obmedzenou, ale prekvapivo použiteľnou úspešnosťou.
Praktické obmedzenia sú však zásadné. Úspech závisí od vzdialenosti a hlasitosti rečníka, typu senzora a povrchu stola, ako aj od toho, či myš leží stabilne. Metóda je zatiaľ len demonštráciou v laboratórnych podmienkach a sama osebe nepredstavuje hotový nástroj na sledovanie. Zároveň však upozorňuje na širší trend, podľa ktorého sa aj zariadenia bez mikrofónu môžu (neúmyselne) správať ako akustické senzory – ak sú dostatočne citlivé a ak sa ich dáta spracujú vhodnými algoritmami.
Bezpečnostné dôsledky sa týkajú politiky nakladania so senzormi v chránených priestoroch. Doterajšie opatrenia, ktoré sa sústredia na blokovanie kamier a mikrofónov, nemusia stačiť. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu obmedziť prístup k vysokofrekvenčným dátam periférií, prísnejšie nastaviť systémové povolenia pre aplikácie a v citlivých prostrediach zvážiť aj fyzické tlmenie vibrácií pracovných plôch. Cieľom nie je šíriť paniku, ale realisticky zhodnotiť nové riziká, ktoré so sebou prináša každodenné používanie moderných technológií.
–