Európska únia ustúpila od plánu nariadiť internetovým platformám a komunikačným službám povinné prehľadávanie súkromných správ s cieľom odhaľovať materiál spojený so sexuálnym zneužívaním detí. Podľa najnovších rokovaní v Rade EÚ má z návrhu nariadenia vypadnúť mechanizmus tzv. detekčných príkazov, pričom by zostal len rámec dobrovoľného odhaľovania a nahlasovania takýchto prípadov zo strany poskytovateľov. Tento posun prichádza po mesiacoch patovej situácie medzi členskými štátmi, ktoré sa nevedeli zhodnúť na technickej vykonateľnosti, rozsahu právnych záruk ani na dôsledkoch pre kybernetickú bezpečnosť a súkromie.
Pôvodná iniciatíva Európskej komisie z roku 2022 rátala s povinným aktívnym vyhľadávaním nelegálneho obsahu a so zásahmi aj proti „groomingu“, čo kritici nazývali „chat control“. (Grooming je zámerný a systematický proces, pri ktorom páchateľ online nadväzuje a pestuje dôveru maloletého, aby ho postupne zmanipuloval k sexuálnej komunikácii, zdieľaniu intímneho obsahu alebo osobnému stretnutiu za účelom zneužitia.) Proti plošnému skenovaniu súkromnej komunikácie vystúpili viaceré vlády, poslanci aj orgány dohľadu nad ochranou údajov, najmä pre riziko zásahu do end-to-end šifrovania v komunikačných službách typu Signal či WhatsApp.
Zmena neznamená, že online služby nebudú viazané žiadnymi povinnosťami. Naďalej platí prechodný režim, ktorý do 3. apríla 2026 umožňuje platformám dobrovoľne detegovať, nahlasovať a odstraňovať materiál s obsahom sexuálneho zneužívania detí v súlade s pravidlami ochrany súkromia. Rada EÚ sa chce o túto výnimku opierať, aby nevznikla regulačná medzera, kým sa vyrokuje udržateľné riešenie rešpektujúce základné práva aj potreby orgánov činných v trestnom konaní. Európsky parlament medzitým trvá na zachovaní šifrovania a na prístupe, ktorý chráni dôvernosť komunikácie väčšiny používateľov.
Ohlásený ústup od povinného skenovania privítali viaceré digitálno-právne organizácie, ktoe dlhodobo upozorňovali, že plošné prehľadávanie súkromných správ by bolo neprimeraným zásahom do základných práv a zároveň by oslabovalo bezpečnosť dotknutých služieb. Ozývajú sa však aj hlasy varujúce, že bez jasných a účinných pravidiel pre prevenciu a vyšetrovanie zostáva digitálne prostredie zraniteľné, najmä pre deti a tínedžerov. Debata sa preto postupne presúva k cielenejším nástrojom, k silnejšej medzinárodnej spolupráci a k metodikám, ktoré zasahujú páchateľov bez narušenia dôvernosti súkromnej komunikácie.
Konečný text legislatívy ešte musia schváliť členské štáty. Argumentom predsedníctva je, že vypustenie detekčných príkazov je pragmatickým krokom, ktorý umožní zachovať existujúcu prax dobrovoľného odhaľovania a sústrediť sa na technicky i právne obhájiteľné opatrenia. Ak sa podarí dosiahnuť dohodu, výsledkom bude výrazná preformulovaná verzia sporného návrhu – Európska únia nebude vyžadovať plošné monitorovanie súkromných správ, kým neprijme nástroje, ktoré dokážu zosúladiť ochranu detí s ochranou súkromia a bezpečnosti digitálnej komunikácie.