Väčšina obyvateľov Slovenska pristupuje k online bezpečnosti skôr povrchne a v porovnaní s minulým rokom sa správa o niečo rizikovejšie. Ukazuje to prieskum verejnej mienky realizovaný v októbri 2025 na vzorke 1000 respondentov pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti.
Najvýraznejšie slabiny sa opakujú v oblastiach, ktoré sú pre ochranu používateľov úplne kľúčové. Až 66 % opýtaných používa rovnaké heslo na viacerých účtoch, čím si výrazne zvyšuje šancu, že pri úniku údajov príde o prístup k viacerým službám naraz. Takmer polovica ľudí zároveň nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach, takže zostáva vystavená známym zraniteľnostiam, ktoré by sa pritom dali jednoducho odstrániť pravidelnou údržbou.
Ešte väčšie rezervy sa ukazujú pri pokročilejších formách ochrany. Dvojfaktorovú autentifikáciu nevyužíva 60 % respondentov a viac ako 65 % neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie dát. V praxi to znamená, že strata telefónu, napadnutie účtu alebo útok ransomvéru môže pre veľkú časť ľudí skončiť nielen nepríjemnosťou, ale aj trvalou stratou fotografií, dokumentov či prístupu k dôležitým službám.
Čítajte viac Rada EÚ prekvapivo schválila 'špehovací zákon' Chat Control 2.0
Prieskum zároveň pripomína, že technológie sú v domácnostiach rozšírené, no bezpečné používanie za nimi zaostáva. Smartfón vlastní 85,7 % respondentov, notebook používa 71,8 %, tablet má 45,9 % a smart televízor 60,3 % opýtaných. Digitalizácia sa tak stala bežnou súčasťou života, ale základné bezpečnostné návyky s tým nie vždy držia krok.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj ochrana detí. Menej ako tretina rodičov žijúcich v domácnosti s deťmi uviedla, že používa rodičovskú kontrolu. Medziročne pritom došlo k miernemu poklesu z 30,7 % na 29 %. Súčasne 16,8 % ľudí zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom alebo deťmi, čo môže vytvárať ďalšie riziká pri práci s citlivými údajmi.
Čítajte viac Hekeri ukrývajú malvér do obrázkov, chcú tak oklamať antivírusy
Problémom zostáva aj overovanie informácií. Približne 40 % ľudí si informácie zo sociálnych sietí neoveruje alebo ich overuje len občas. Podobne benevolentný prístup sa objavuje aj pri správach prijatých od známych cez elektronickú komunikáciu či pri obsahu zdieľanom v online komunitách.
Zaujímavý rozpor prináša vnímanie umelej inteligencie. Hoci jej používanie rastie, 47,6 % respondentov uviedlo, že AI nepoužíva, čo naznačuje, že ľudia často neidentifikujú funkcie založené na AI v bežných aplikáciách alebo službách.
Napriek medializovaným kybernetickým incidentom počas roka 2025 zostáva povedomie verejnosti nízke. Viac než polovica respondentov, konkrétne 57 %, nepozná pojem ransomvér a znalosť pojmu phishing medziročne mierne klesla z 22 % na 21 %. Výsledky tak potvrdzujú, že Slováci nemajú problém s dostupnosťou technológií, ale s ich bezpečným a zodpovedným používaním.
