Americká armáda a ministerstvo obrany USA (vrátane všetkých jemu podriadených organizácií a zložiek) v posledných mesiacoch zrýchľujú zavádzanie generatívnej umelej inteligencie do bežnej prevádzky. Najnovším a zároveň symbolicky výrazným krokom je spustenie vlastnej platformy pre umelú inteligenciu GenAI.mil, ktorá má sprístupniť schválené modely umelej inteligencie priamo na pracovných počítačoch príslušníkov ozbrojených síl, civilných zamestnancov aj kontraktorov.
Keďže ide o armádne prostredie, v médiách sa v súvislosti s touto informáciou často objavuje filmová metafora „Skynetu“, teda vojenskej umelej inteligencie, ktorá vo filmoch o Terminátorovi nadobudla vedomie a pokúsila sa vyhladiť ľudstvo. Z dostupných informácií však vyplýva, že v prípade novej americkej vojenskej umelej inteligencie zatiaľ nejde o autonómny systém riadenia zbraní, ale o pracovnú infraštruktúru, ktorá má zefektívniť spracovanie textu, dát a interných podkladov v rámci presne definovaných pravidiel.
Kľúčové je, čo takáto platforma v praxi znamená a aké úlohy má riešiť. GenAI.mil je opísaná ako prístupový bod k generatívnej AI v rezorte obrany, pričom prvým integrovaným nástrojom má byť verzia Gemini for Government. Dôraz sa kladie na to, že nasadenie je naviazané na identifikáciu používateľa a na obmedzenia typické pre štátnu správu, teda na prácu v režime citlivých informácií. Zároveň sa explicitne pripomína, že používateľ nesmie do systému vkladať údaje mimo povoleného režimu a že výstupy umelej inteligencie si vyžadujú overovanie.
Čítajte viac Bývalý manažér Google varuje: Čaká nás 15 rokov „pekla“, spôsobí ho umelá inteligencia
Deklarované využitie smeruje najmä k „kancelárskej“ produktivite, ktorá však v rezorte obrany nadobúda širší význam. Ide o rýchlejšie vypracovanie a úpravu dokumentov, sumarizáciu rozsiahlych textov, vyhľadávanie v interných materiáloch a podporu pri administratívnych či analytických úlohách. V komunikácii sa objavuje aj práca s obrazom a videom, čo naznačuje ambíciu prejsť od čisto textových scenárov k pokročilejšej analýze, stále však v režime nástroja, ktorý má pomáhať ľuďom, nie rozhodovať namiesto nich.
Otázka „či sa môže americká vojenská umelá inteligencia premeniť na Skynet“ tak nestojí na samotnej existencii platformy, ale na tom, ako sa podobné nástroje budú v budúcnosti prepájať s rozhodovacími procesmi a aké mantinely budú v praxi skutočne využité. Teoreticky, aj keď si to mnohí myslia, nie je napríklad ovládanie amerického jadrového arzenálu úplne offline, aj keď je využitá separátna sieť. Tá má špecializovanú architektúru s prísnym riadením prístupu, šifrovaním, autentizáciou a segmentáciou, pričom v niektorých prvkoch sa používa aj fyzická izolácia kľúčových ovládacích subsystémov (air-gap) alebo iné opatrenia, ktoré minimalizujú kontakt s menej dôveryhodnými sieťami.
