Pomôže cukrová trstina v boji proti globálnemu otepľovaniu?

Pestovanie cukrovej trstiny v brazílskych oblastiach, kde predtým rástli iné plodiny, alebo boli pasienky, ochladzuje miestnu klímu. V časopise Nature Climate Change to oznámil Scott Loarie z Carnegieho vedeckého ústavu v americkom Stanforde so štyrmi kolegami. Príčinou je jednak účinnejší odraz slnečného svetla späť do kozmického priestoru, jednak znižovanie teploty okolitého vzduchu vylučovaním vody z cukrovej trstiny.

19.04.2011 19:00
cukrova trstina, sugar cane, prales, dazdovy... Foto:
Ilustračné foto
debata

Brazília už pokrýva asi štvrtinu svojej spotreby pohonných hmôt pre automobily biopalivom z cukrovej trstiny, čo výrazne znižuje emisie oxidu uhličitého, ktoré by vznikli pri používaní benzínu. Teraz sa ukázalo, že táto plodina má ďalší environmentálne priaznivý účinok.

Tím Scotta Loariea ako prvý číselne vyjadril priame účinky na klímu, ktoré vyplynuli z expanzie pestovania cukrovej trstiny na plochách, kde predtým rástli iné plodiny, ako aj na pasienkoch, v oblasti tropických saván nazývanej cerrado v strednej Brazílii. Analyzovali údaje zo stoviek satelitných záberov, pokrývajúcich územie s rozlohou vyše 1,9 milióna kilometrov štvorcových . Merali teplotu, odrazivosť slnečného žiarenia (tzv. albedo) a evapotranspiráciu čiže stratu vody z pôdy a jej vylučovanie rastlinami.

Zistili sme, že výsledkom prechodu od prírodnej vegetácie k pestovaniu plodín alebo pasienkárstvu je lokálne oteplenie, lebo rastliny vydávajú menej vody. Cukrová trstina však odráža viac žiarenia a vydáva viac vody, v značnej miere podobne ako pôvodná prírodná vegetácia, povedal Scott Loarie.

Premena prírodnej vegetácie na polia alebo pasienky v priemere oteplila cerrado o 1,55 stupňa Celzia. Následná ďalšia premena na plantáž s cukrovou trstinou však v priemere ochladila okolitý vzduch o 1,67 stupňa Celzia. Členovia tímu zdôraznili, že priaznivý efekt sa týka prechodu k pestovaniu cukrovej trstiny na bývalých poliach a pasienkoch v oblasti cerrada, nie na plantážach, ktoré vznikli priamo vyklčovaním plôch prírodnej vegetácie.

Upozornili, že v súčasnosti sa pri úvahách o ekosystémových účinkoch klimatickej zmeny zohľadňujú najmä vplyvy emisií skleníkových plynov. Je však čoraz jasnejšie, že priame vplyvy na miestnu klímu, vyplývajúce z rozhodnutí o využívaní krajiny, predstavujú významný faktor, ktorý treba zohľadniť ako jadrový prvok ľuďmi zapríčinenej klimatickej zmeny, povedal člen tímu Gregory Asner z Carnegieho vedeckého ústavu.

debata chyba