„Myslím, že na nás čakajú veľké prekvapenia,“ povedala Faith Vilasová, jedna z vedkýň z NASA. „Nemôžeme zatiaľ povedať, že Merkúr bude vyzerať takto a takto. Každé teleso v slnečnej sústave vyzerá veľmi odlišne od všetkých ostatných,“ dodala.
Od Messenegera sa očakáva, že zistí chemické zloženie povrchu Merkúra, bude študovať jeho magnetické pole a zbierať informácie o gravitačnom poli. Len počas tohto prvého preletu popri Merkúre sonda urobí 1 200 fotografií. Budú to prvé obrázky Merkúra od čias misie Mariner 10, ktorá sa skončila v roku 1975. Zariadenia na palube Messengeru sa podarilo otestovať už počas dvoch preletov popri Venuši. Svoju púť k horúcemu Merkúru začala v roku 2004.
„Merkúr sme dlho, veľmi dlho, ignorovali,“ uviedol hlavný vedec planét James Green z NASA. „Vďaka Messengeru sa nám podarí odhaliť veľa tajomstiev tejto planéty,“ dodal.
Keďže Pluto prišlo o štatút planéty, Merkúr sa stal najmenšou planétou našej slnečnej sústavy. Jeho priemer nedosahuje ani päťtisíc kilometrov, je teda len o niečo väčší ako Mesiac. Jeho povrch je zmesou kráterov, plání a dlhých, kľukatých útesov.
Merkúr tak patrí do štvorčlennej rodiny štyroch skalnatých planét. Na rozdiel od Venuše, Zeme a Marsu je to však veľký „podivín“, tvrdí Sean Solomon z Carnegieho inštitútu, ktorý je vedeckým garantom projektu. Spomenul najmä extrémnu hustotu planéty a veľké teplotné rozdiely počas dňa a noci. Napriek tomu, že Merkúr je tak blízko Slnku, vedci predpovedajú, že na jeho póloch by mohla byť zmrznutá voda. Jeho stred však tvorí masívne železné jadro, ktoré sa na celkovej hmotnosti drobnej planéty podieľa takmer dvomi tretinami.
Ďalší blízky prelet sondy je naplánovaný na október a potom až na september 2009. Po štvrtom priblížení v roku 2011 by sa sonda mala uchytiť na obežnej dráhe Merkúra. Podľa NASA celá misia stála 446 miliónov dolárov (približne 9 miliárd korún).