Malo by sa tak predísť zlyhaniam urýchľovača, ako sa stalo len týždeň po jeho slávnostnom spustení. Stroj museli preto vypnúť a namiesto častíc vybudených na rýchlosť svetla sa teraz tunelom preháňajú vedci so zváračkami. Opätovné spustenie najväčšieho a najzložitejšieho stroja, aký kedy ľudstvo postavilo, je naplánované na jún budúceho roka.
Únik hélia, ktorý urýchľovač ochladzuje na prevádzkovú teplotu –273 stupňov Celzia, teda efektívne vyradil stroj na celý rok. Opravy a inštalácia nového systému si vyžiadajú 29 miliónov dolárov, teda približne sedemsto miliónov korún.
Urýchľovač častíc LHC sa nachádza v areáli výskumného centra CERN pri Ženevskom jazere. Leží pod hranicou medzi Švajčiarskom a Francúzskom a jeho úlohou je zrážať protóny, ktoré kruhovým tunelom letia rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla. Od stroja sa očakáva, že vytvorí podmienky podobné Veľkému tresku a dá ľudstvu odpoveď na základné otázky. Napríklad, čo dáva všetkej hmote jej hmotnosť.
Na urýchľovači má významné zastúpenie aj Slovensko. Slovenčinu najčastejšie počuť pri ALICE, čo je názov jedného zo štyroch detektorov. Tie sú najdôležitejšou súčasťou urýchľovača, lebo umožňujú zaznamenať, čo sa vlastne deje pri zrážkach protónov.
Výskumu na detektore ALICE šéfuje Slovák, doktor Karel Šafařík. Viceprezidentom CERN-u je Branislav Sitár a pre CERN priamo pracuje ďalších päť Slovákov a desiatky slovenských vedcov chodia do CERN-u na hosťovanie.
CERN počas víkendu zverejnil správu o tom, čo sa stalo 19. septembra, keď museli stroj vypnúť. Vyšetrovanie nehody potvrdilo, že došlo k úniku jednej tóny hélia a poškodeniu 53 supravodivých magnetov. Ich úlohou je urýchliť častice na rýchlosť svetla, resp. ich na tejto rýchlosti udržať. K úniku hélia došlo po elektrickom skrate na jednom z magnetov.
„Sme veľmi sklamaní. Najmä preto, že porucha nastala, keď už sedem z ôsmich sekcií bolo pripravených pracovať na plný výkon,“ uviedol k správe vedúci projektu urýchľovača LHC Lyn Evans.
Aby sa podobné nehody neopakovali, vedci navrhli vytvoriť systém včasného varovania, ktorý bude hlásiť aj drobné úniky hélia. „Toto sa nesmie zopakovať. Smola bola najmä v tom, že to bol naozaj úplne posledný elektrický obvod, ktorý ešte nemal previerku. Musím povedať, že to bolo ako kopnutie do zubov,“ dodal Evans.
„V tomto čase sme mali analyzovať prvé získané údaje, no musíme opravovať magnety,“ hovorí šéf LHC a dodáva, že stroj opäť spustia niekedy počas leta. Nebude však pracovať na plný výkon, ale len z dvoch tretín celkovej kapacity. Len veľmi pomaly a opatrne stroj „zohrejú“ na jeho plný potenciál.
„Môžete si predstaviť LHC ako monopost formuly 1. Je to veľmi komplikované zariadenie, veľmi zložitý stroj,“ uviedol Francisco Bertinelli, ktorý pracuje na oprave magnetov. Hovorí však, že napriek tomu, že došlo k ročnému sklzu, veľká veda „je stále pred nami a je sa načo tešiť. Je to veľmi motivujúce“.