Vedci z európskeho výskumného centra CERN už ďalšie zlyhanie nepripúšťajú. „Urýchľovaču LHC rozumieme oveľa lepšie ako pred rokom,“ vyhlásil generálny riaditeľ CERN-u Rolf Heuer.
Kruhový urýchľovač častíc je ukrytý v hĺbke 150 metrov pod hranicami Švajčiarska a Francúzska. Po 20 rokoch plánovania a výstavby v areáli CERN-u vedci vlastne zostrojili kúsok vesmíru. V urýchľovači LHC je totiž takmer dokonalé vákuum, teplota mínus 271 stupňov Celzia a extrémne silnými elektromagnetmi vybudené protóny sa v ňom preháňajú rýchlosťou svetla.
Odhaliť tajomstvá vesmíru a objaviť veci, o existencii ktorých v súčasnosti ani nevieme, chcú vedci zvládnuť pomocou zrážok protónov. Tie proti sebe vystrelia v tuneli urýchľovača a pomocou štyroch detektorov umiestnených na okruhu zistia, čo z nich po zrážke „vypadne“. Experiment by mal napríklad dať odpoveď na to, ako vznikol vesmír.
Zatiaľ sa častice vystreľujú len do dvoch sekcií podzemného tunela. Po celom 27-kilometrovom obvode prstenca začnú lietať niekedy v novembri. Počas tejto skúšobnej prevádzky sa výskumníci snažia presne „naladiť“ jednotlivé supervodivé magnety, aby mohli častice prelietavať bez akýchkoľvek výkyvov. Nastavenie magnetov musí byť dokonale presné. „Celý proces trvá 100 pikosekúnd. Jedna pikosekunda je milióntina milióntiny sekundy,“ uviedol Gianluigi Arduini, hlavný kontrolór prístrojov a zariadení na urýchľovači LHC.
Častice sú zatiaľ nabité len na 450 miliárd elektrónvoltov. Cieľom je dostať ich na úroveň 3,5 bilióna eletrónvoltov (TeV). „Pôjdeme však postupne. Najprv na 1, potom 3,5 a niekedy v roku 2011 na plných 7 TeV,“ vysvetlil Arduini. Sedem TeV nie je na prvý pohľad veľa.
Napríklad letiaci komár má 1 TeV kinetickej energie. Keď sa však táto energia naprace do superrýchlo letiacej častice, miliardunásobne menšej než komár, môžu sa začať diať veľmi exotické veci. A tieto zvláštne veci by mali posunúť ľudské poznanie výrazne dopredu.