Smrť 75 W žiaroviek? Nie tak úplne

Od stredy platí v krajinách Európskej únie zákaz výroby a dovozu 75-wattových žiaroviek. Je to ďalší krok k úplnému vyradeniu žiaroviek do roku 2013.

02.09.2010 10:54
žiarovky, žena Foto:
Žiarovky budú čochvíľa minulosťou. Dnes sa ešte v obchodoch dajú zohnať, ide však len o dopredaje zásob. nahradia ich úspornejšie svetelné zdroje.
debata

Od stredy platí v krajinách Európskej únie zákaz výroby a dovozu 75-wattových žiaroviek. Je to ďalší krok k úplnému vyradeniu žiaroviek do roku 2013. Deje sa tak na príkaz Európskej komisie, ktorá si od tohto opatrenia sľubuje zníženie produkcie skleníkových plynov o pätnásť miliónov ton ročne. Efektívnejšie žiarivky sú totiž oproti klasickým úspornejšie.

Už od 1.septembra minulého roka platí zákaz výroby a dovozu stowattových žiaroviek. Napriek tomu to neznamená, že by zmizli z domácností či z pultov predajní. Stačí sa prejsť po známom reťazci hypermarketov. Stowattové žiarovky sa tam dajú kúpiť aj po roku ich oficiálneho zákazu v EÚ. Stoja 29 centov. Keďže však ide o údajný dopredaj starých zásob, ich prítomnosť v predajniach je úplne legálna. Táto skúsenosť naznačuje, že aj „smrť“ 75-wattových žiaroviek ostane ešte nejaký čas len na papieri. Koľko ich výrobcovia a predajcovia v zásobách ešte majú, sa nedá odhadnúť.

Únia pri zákaze žiaroviek argumentuje tým, že sú neefektívnym zdrojom svetla, pretože až 95 percent spotreby elektrickej energie premenia na teplo. Podľa EÚ môže domácnosť prechodom na žiarivky či LED svetlá ročne ušetriť 25 až 50 eur.

Nie všetci sú však z postupného zákazu žiaroviek nadšení. Rôzne mimovládne organizácie argumentujú, že problémy môžu mať ľudia citliví na svetlo. Obavy vyplývajú najmä z toho, že úsporné žiarovky (kompaktné fluorescentné svetlá – CFL) vydávajú mihotavé svetlo, čo môže u niektorých vyvolať migrény alebo epileptické záchvaty. Environmentálne organizácie zase argumentujú tým, že každé CFL svietidlo obsahuje až päť miligramov ťažkých kovov. Stephen Russell, generálny sekretár organizácie ANEC, preto už pred dvomi rokmi požiadal, aby spotrebitelia mohli opotrebované svietidlá vracať do zberu ako napríklad pivové fľaše. Dosiaľ sa tak nestalo. Russell k tomu dodáva, že energicky úspornejšie žiarivky by mali obsahovať maximálne 1 až 2 miligramy ťažkých kovov.

Na druhej strane sú však aj názory, že EÚ by mala byť ešte prísnejšia a zakázať aj halogénové svetlá, ktoré sú rovnako neefektívne ako žiarovky. „Obal svietidiel by mal obsahovať informácie o spotrebe elektrickej energie,“ hovorí Mariangiola Fabbriová z organizácie World Wildlife Fund. Európska komisia však tvrdí, že prijaté opatrenia sú dostatočné a očakáva, že svetelným zdrojom blízkej budúcnosti budú LED lampy.

Ďalším problémom je, že ľudia efektívnejšie žiarivky nerecyklujú, pričom niektoré obsahujú ortuť. Tento ťažký kov je prakticky neodbúrateľný. Príkladom môže byť obec Malachov pri Banskej Bystrici. V jej okolí sa neodporúča zbierať huby, pretože tie vyťahujú z kontaminovanej zeme ortuť ešte aj desaťročia po tom, čo sa tam s ťažbou tohto kovu prestalo.

debata chyba