„Existuje niekoľko nezodpovedaných otázok o vývoji Zeme a odpovedať na ne budeme môcť, až keď spoznáme štruktúru zemskej kôry, plochy medzi kôrou a zemským plášťom (známa ako Mohorovičičova doska diskontinuity), ako aj samotného plášťa,“ uviedol pre BBC Damon Teagle z Univerzity v Southamptone.
Zemský plášť tvorí veľkú časť vnútra Zeme. Rozprestiera sa od spodku zemskej kôry až po železo-niklové jadro. Zemský plášť je hrubý asi 2 900 kilometrov a tvoria ho minerály odlišné od tých, čo tvoria kontinenty a morské dno. Predpokladá sa, že zemský plášť je bohatý na magnézium a chudobný na kremík. Plášť je pritom v ustavičnom, i keď pomalom pohybe a hrá kľúčovú rolu pri tektonických procesoch, ktoré formujú zemský povrch.
Vŕtať sa bude cez morské dno, pretože snažiť sa preraziť na súši by bolo nepraktické. Kontinenty sú miesta, kde je zemská kôra najhrubšia – približne 30 až 60 kilometrov. Výhodou vŕtania cez mladšiu a tenšiu kôru morského dna je, že stačí sa dostať „len“ cez 6 kilometrov. Existuje aj loď, ktorá by to mohla zvládnuť. Obrovské japonské plavidlo Chikyu dokáže mať na palube až 10 kilometrov drilovacieho potrubia. Napriek tomu si tento projekt vyžiada celý rad nových technológií. „Pre inžinierov to bude veľká výzva,“ hovorí Teagle. „Musíme sa dostať cez 6 kilometrov kôry a potom ešte 500 metrov do plášťa. Bude to teda veľmi hlboká diera, nehovoriac o tom, že sa začne 4 kilometre pod morskou hladinou. K tomu si budeme musieť poradiť s teplotami 250 až 300 stupňov Celzia.“
Výskumníci predpokladajú, že potrebné technológie a financie nebudú dostupné skôr ako v roku 2018. Predtým však budú hľadať najvhodnejšie miesto na vrt. V hre sú zatiaľ tri lokácie. Najhlbšiu dieru sa dosiaľ podarilo vyvŕtať Rusom. Dostali sa dvanásť kilometrov pod povrch.