Minimálne dvakrát za rok to vyzeralo, že sa podarilo objaviť tzv. božskú časticu, ktorá je základným stavebným kameňom teórie o vzniku a formovaní vesmíru. Zatiaľ však existencia alebo neexistencia Higgsovho bozónu nebola formálne potvrdená.
Vedci z rovnakého výskumného ústavu CERN takisto šokovali správou o tom, že neutrína dokážu cestovať rýchlejšie ako svetlo. To by významne narušilo platnosť vyše storočnej Einsteinovej teórie relativity, podľa ktorej nič nemôže byť rýchlejšie ako svetlo. Ani výsledky tohto experimentu sa však zatiaľ nepotvrdili. To však tiež naznačuje, že rok 2012 bude v oblasti vedy zrejme veľmi zaujímavý.
Pri pátraní po Higgsovom bozóne dva výskumné tímy zúžili energetické pásmo, v ktorom podľa nich treba hľadať túto hypotetickú subatomárnej časticu. Tá by mala dávať iným časticiam hmotnosť. Pri experimente ATLAS teraz vedci došli k záveru, že sa hľadaná častica nachádza niekde v rozmedzí energetických hladín 116 až 130 GeV. Nezávisle od toho vedený experiment CMS zase ukázal ako pásmo, v ktorom by sa mal Higgsov bozón nachádzať, energetické hladiny 115 až 127 GeV. Ak by sa potvrdili údaje o energetickej hladine bozónu okolo 125 GeV, znamenalo by to, že častica je asi 130-krát ťažšia ako protón.
Higgsov bozón je považovaný za jednu zo základných častíc, ktoré tvoria vesmír. Podľa súčasných teórií jeho existencie vysvetľuje, ako ostatné základné častice získali hmotnosť. Ak by základné častice hmotnosť nezískali, vesmír by dnes vyzeral úplne inak. Častice by bez hmotnosti lietali vesmírom rýchlosťou svetla a nikdy by sa nevytvorili atómy, z ktorých potom vznikali hviezdy a planéty a nakoniec aj my.
Fyzici z CERNu v septembri prišli aj so správou, že zaregistrovali neutrína pohybujúce sa zrejme rýchlejšie ako svetlo. Samotní autori výskumu zostali z výsledkov meraní rovnako prekvapení ako ich skeptickí kolegovia. Austrálska fyzička Nicole Bellová však prišla s možným vysvetlením – neutrína možno vylietavajú zo zdroja o niečo skôr ako svetlo, preto aj skôr doletia.
V rámci experimentu pod názvom Opera namerali odborníci CERNu neutrínam, jedným z najpodivnejších fyzikálnych častíc, rýchlosť vyššiu ako svetelnú, ktorá predstavuje 299¤792 kilometrov za sekundu. Podľa meraní CERNu neutrína dosiahli rýchlosti 300 006 kilometrov za sekundu. Potvrdenie objavu z CERNu by mohlo otriasť Einsteinovou teóriou relativity.
„Môžete povedať, že nameraný rozdiel je maličkosť. To nie je, pretože je to veličina, ktorú môžeme zmerať presne, s minimálnou neistotou,“ povedal hovorca bádateľov CERNu Antonio Ereditato. „Budeme pokračovať v skúmaní tohto javu a trpezlivo čakať na jeho potvrdenie či vyvrátenie,“ dodal.
Teóriu Austrálčanky Bellovej priniesol server CosmosMagazine.com. Vedkyňa svoju tézu oprela o astronomické pozorovania z roku 1987. Vtedy vedci zaznamenali prúd neutrín zo supernovy vo Veľkom Magellanovom oblaku, ktorý je vzdialený 160¤000 svetelných rokov. Prúd neutrín z explózie zaregistrovali o tri hodiny skôr, ako na Zem dorazilo svetlo z výbuchu. Aj na potvrdenie (ne)existencie unáhlených neutrín si však budeme musieť počkať minimálne do budúceho roka.
Článok je súčasťou Ročenky Pravdy, ktorá mapuje výnimočné dni na Slovensku, vo svete, v ekonomike, kultúre a športe v roku 2011.