Farbivá v kozmetike sa môžu dostať do krvi

Ľudia by mali byť opatrnejší pri výbere kozmetiky, ktorú používajú na holenie alebo depiláciu. Takisto si treba dať pozor na farbivá v lízankách, tvrdých cukríkoch a cmúľacích pastilkách. Syntetické farbivá v nich obsiahnuté sa totiž môžu cez narušenú pokožku a sliznicu ústnej dutiny dostať priamo do krvného obehu. Potvrdzujú to výsledky výskumníčok zo Slovenskej technickej univerzity.

15.01.2013 11:00
doktorky, farbivá, výskum, vedci Foto:
Podľa výskumníčky Hojerovej (vľavo) by mala Európska únia prehodnotiť používanie niektorých farbív v kozmetike a potravinárstve.
debata

"Syntetické farbivá sú zložkami prípravkov bežného života, takže ich prijímame opakovane a počas dlhých rokov. Vedecká obec je v súčasnosti znepokojená zdravotnými rizikami najmä azofarbív a trifenylmetánových farbív. Diskutuje sa o ich obsahu v potravinách, ale len malá pozornosť sa venuje osudu týchto farbív, keď sú aplikované na pokožku a sliznice. Zatiaľ čo po požití sú farbivá čiastočne degradované a zneškodňované v zažívacom trakte, pri prieniku do živých štruktúr kože sa dostávajú priamo do krvného obehu, čo môže mať ešte závažnejšie dôsledky pre zdravie,“ vysvetľuje Jarmila Hojerová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity dôvody výskumu jej kolektívu.

Výskumný tím sa zameral na hodnotenie kožného a slizničného prieniku zdravotne kontroverzných trifenylmetánových farbív, predovšetkým často používanej brilantnej modrej (na obale kozmetiky je identifikovateľná kódom CI 42090, na obale potravín kódom E133) a patentnej modrej (CI 42051, resp. E131).

„Cez nepoškodenú pokožku farbivá neprenikali do živých štruktúr organizmu, a to ani vtedy, keď bola pôsobeniu kozmetických prípravkov vystavená 24 hodín. Pre zvýšenie atraktivity určitých druhov kozmetiky je preto použitie syntetických farbív tolerovateľné. Inak to bolo, keď bariérová vrstva pokožky bola narušená bežným holením či depilovaním. Najvýraznejší prienik farbív do živých vrstiev kože sme zaznamenali pri aplikácii prípravkov s obsahom liehu, ktoré sú často prifarbované,“ hovorí Hojerová, ktorej výskum bol publikovaný v časopise Food and Chemical Toxicology.

Keďže v Európskej únii je od roku 2009 testovanie kozmetiky na živých zvieratách zakázané, výskumníčky hodnotili kožnú absorpciu metódami in¤vitro, teda v špeciálne upravených difúznych komôrkach za podmienok simulujúcich prienik u človeka. Ako difúznu membránu použili nepoškodenú, ako aj holením narušenú kožu z prasacieho ucha, ktorá je Svetovou zdravotníckou organizáciou a Európskou komisiou uznaná ako vyhovujúca alternatíva za ľudskú kožu.

Výskumníčky hodnotili aj prienik farbív zo slín cez povrch jazyka počas užívania lízaniek a tvrdých cukríkov. Ako membránu použili sliznicu izolovanú z prasacieho jazyka. Aj keď množstvá farbív neboli veľké, vzhľadom na tenké a mimoriadne prekrvené tkanivo jazyka je prenik farbív priamo do krvného obehu znepokojujúci.

"Závery výskumu považujeme za varovné, najmä s ohľadom na frekvenciu použitia kozmetiky po holení mužmi a prípravkov po depilovaní ženami, ako aj lízaniek a cukríkov predovšetkým najzraniteľnejšou skupinou populácie – deťmi. Sme toho názoru, že povolenie používať tieto farbivá do kozmetiky určenej na ošetrenie narušenej pokožky, rovnako ako do tvrdých cukroviniek, ktoré sú v relatívne dlhom kontakte so sliznicou jazyka, by mali zodpovedné orgány Európskej únie prehodnotiť,“ uzatvárajú hlavné autorky výskumu Hojerová a Marianna Lucová.

debata chyba