Grafén je vlastne jedna vrstva atómov uhlíka, ktorá má nezvyčajné vlastnosti a dala by sa využiť na výrobu menších, rýchlejších a úspornejších počítačových čipov, ohybnej elektroniky alebo na stavbu ľahších lietadiel. Projekt ľudského mozgu sa zase pokúsi vytvoriť umelý počítačový mozog, ktorý má slúžiť na výskum neurologických porúch a ochorení a vývoj nových liekov proti dosiaľ neliečiteľným chorobám, ako je napríklad alzheimer.
Oba projekty spolu dostanú dve miliardy eur, ktoré sa budú vyplácať počas obdobia desiatich rokov. Podľa komisie obe oblasti výskumu spĺňajú kritériá, a teda sú „ambiciózne a riskantné“ a mohli by priniesť obrovské výnosy. Masívne finančné podporenie výskumu v týchto oblastiach je odpoveďou Európskej únie na kritiku, že Európa stráca dynamiku oproti krajinám ako USA, Čína alebo Južná Kórea.
Grafén je veľmi sľubný materiál. Za jeho objavenie dostali dvaja britskí vedci s ruským pôvodom Nobelovu cenu za fyziku. Andre Geim a Konstantin Novoselov budú projekt výskumu „zázračného materiálu“ zastrešovať. Grafén je skutočne podivuhodný. Je pevnejší ako oceľ, vodivejší ako meď a ohybnejší ako guma. Má preto potenciál otvoriť úplne nové odvetvia vo výrobe a viesť k vytvoreniu dosiaľ nevídaných spotrebiteľských produktov či medicínskych zariadení.
„Poznáte Silicon Valley. Ktorá časť Európy chce byť známa ako Graphene Valley? To je otázka za jednu miliardu eur, ktorú vám dnes kladiem,“ povedala viceprezidentka Európskej komisie Neelie Kroesová na konferencii v Bruseli.
Projekt ľudského mozgu (Human Brain Project) sa pokúsi simulovať bilióny nervových prepojení, ktoré tvoria ľudský mozog. Cieľom je porozumieť, ako tento najzložitejší ľudský orgán funguje. Túto oblasť výskumu komisia vybrala najmä pre starnutie európskej populácie, pričom neurologické ochorenia ako alzheimer alebo parkinson ostávajú stále veľkou neznámou. Samotná snaha simulovať prácu mozgu má pritom viesť k vzniku nových informačných technológií schopných riadiť, spracovať a využiť obrovské množstvo informácií. V konečnom dôsledku by mala teda vzniknúť počítačová sieť, ktorá by fungovala ako ľudský mozog.
Ďalším cieľom projektu je zistiť, ako mozog môže spracúvať tak veľa informácií, a pritom využívať relatívne zanedbateľné množstvo energie oproti kremíkovým superpočítačom. Mozog totiž nepotrebuje viac energie ako žiarovka. Otvorenou však ostáva otázka, či sa tieto dve miliardy eur v čase ekonomickej recesie zmysluplne využijú. Možno to naznačia už prvé schválené granty v objeme 54 miliónov eur.