Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) je vybudovaný asi 100 metrov pod švajčiarsko-francúzskou hranicou v kruhovom tuneli dlhom 27 kilometrov. Je vybavený sústavou 1 800 veľkých magnetov, ktoré riadia a urýchľujú tok častíc až takmer k rýchlosti svetla.
Vedci koncom týždňa zastavili vpúšťanie protónových zväzkov do urýchľovača. Trvalo však niekoľko dní, kým sa magnety pracujúce v teplote blízkej absolútnej nule ohriali na izbovú teplotu. Potom sa mohlo začať bezprecedentné obdobie modernizácie a opráv.
Po technických poruchách, ktoré sa prejavili krátko po jeho prvom spustení, LHC nikdy nepodával maximálny projektovaný výkon. Pri ňom by mal pracovať s energiou 6,5 TeV (teraelektrónvoltov – predložka tera označuje bilión základných jednotiek) na každý zväzok protónov a mal by umožniť simuláciu dejov po Veľkom tresku takmer pred 14 miliardami rokov.
Najvýkonnejší časticový urýchľovač na svete sa zrejme najviac preslávil koncom minulého roka, keď pravdepodobne zachytil takzvanú „božskú časticu“ – Higgsov bozón, po ktorom vedci pátrali desiatky rokov. Malo by ísť o jeden zo základných stavebných kameňov súčasnej fyziky, vysvetľujúcej, ako ostatné častice získali hmotnosť.
Opätovné spustenie zariadenia za desať miliárd eur podľa hovorcu CERN Jamesa Gilliesa otvorí dvere k pozorovaniu „mimoriadnych javov“ a vysvetleniu mnohých záhad. Má umožniť experimenty, ktoré priblížia poznanie prvých okamihov existencie vesmíru.