Vedci vyrobili karbonátok po piatich rokoch výskumu. Post verí, že mäso z laboratória raz prispeje k riešeniu potravinových kríz a k boju proti zmenám klímy. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pritom odhaduje, že do roku 2050 sa celosvetová spotreba mäsa zdvojnásobí.
„Aby karbonátok uspel, musí vyzerať a chutiť ako naozajstný,“ je si vedomý Post. Karbonátok, ktorý bol vytvorený zo svalových buniek dvoch kráv, ochutnali dvaja dobrovoľníci. Podával sa v podobe hamburgeru, ochutený vaječným práškom, šafranom a šťavou z červenej repy. Ako prví pripravené jedlo ochutnali potravinoví kritici Hanni Rützlerová a Josh Schönwalde.
„Má to celkom výraznú chuť. Má blízko k mäsu, ale nie je také šťavnaté. Konzistencia je perfektná, no chýba mi soľ a korenie,“ zhodnotila Rakúšanka Rützlerová. „Pre mňa to je mäso,“ znel konečný verdikt.
„V ústach sa tvári ako mäso. Chýba mi tuk, ale všeobecne má človek pocit, že je to hamburger,“ povedal Schönwald, hoci aj jemu chýbalo lepšie ochutenie. „Je to veľmi dobrý začiatok,“ pochvaľoval si Post. Podľa expertov je pritom chuť mäsa tým najmenším problémom. Dala by sa prípadne vylepšiť tým, že sa z niektorých kmeňových buniek vypestujú tukové.
Post a jeho kolegovia vložili svalové bunky kravy do živného roztoku, aby sa vytvorilo svalové tkanivo. Vznikli tak svalové vlákna, ktorých bolo na 140-gramový karbonátok potrebných približne 20-tisíc. Projekt stál 250-tisíc eur.
Projekt podporila aj organizácia na ochranu práv zvierat PETA. „Kým existujú ľudia, ktorí sú ochotní zabiť kurča, kravu alebo prasa, aby mali jedlo, sme všetci za,“ povedala spoluzakladateľka organizácie Ingrid Newkirková. „Namiesto toho, aby sme milióny a miliardy (zvierat) zabíjali, stačilo by na výrobu karbonátku alebo rebierka jednoducho naklonovať pár buniek,“ verí aktivistka. Podľa agentúry AP však bude zrejme trvať roky, než sa také karbonátky objavia na pultoch obchodov.