Umelá inteligencia, ktorá bude rozmýšľať ako bežný človek
Tak ako v nedávnej minulosti avizovalo niekoľko technologických spoločností, v najbližších rokoch budeme svedkami nástupu pokročilých kognitívnych systémov, ktoré budú schopné lepšie porozumieť ľuďom a prirodzenejšie s nimi komunikovať. Takzvané kognitívne čipy síce ľudský mozog v najbližších rokoch nenahradia, no priblížia sa jeho schopnostiam a možnostiam.
Najväčší výrobca ARM procesorov pre mobilné zariadenia, spoločnosť Qualcomm, v októbri 2013 oznámil, že vyrobil čip, ktorý má potenciál učiť sa od svojho okolia novým podnetom a následne na ne reagovať. Ideou, z ktorej spoločnosť vychádzala bolo nahradiť súčasné predprogramované čipy v medicínskych zariadeniach čipmi, ktoré budú schopné učiť sa a náležite reagovať na vzniknuté problémy. Rovnako tak by mali byť čipy použité v mobilných zariadeniach ako sú smartfóny a tablety.
Foto: SHUTTERSTOCK
Dnes bežná centralizovaná architektúra, ktorá sa spolieha na jedno či viacero výpočtových jadier sa činnosti mozgu príliš nepodobá. Kľúčom je preto vytvoriť distribuovanú sieť zloženú z desiatok tisíc samostatných paralelne pracujúcich výpočtových jednotiek, ktoré budú spracovávať podnety individuálne a následne ich spájať do jedného celku. Takto vytvorená neurónová sieť sa od tej softvérovej, ktorú dnes už používajú mnohé výskumné ústavy, líši tým, že spotrebováva výrazne menej energie, postačí jej aj nižší výkon a teda aj menej náročný hardvér. Aj keď vývoj skutočnej umelej inteligencie potrvá ešte roky, výskumné ústavy sa postupne blížia k bodu, kedy začnú systémy sami rozmýšľať a konať ako ľudia.
Nakupovanie v kamenných predajniach bude atraktívnejšie než online
S nárastom záujmu ľudí o nakupovanie online zaznamenali kamenné predajne pokles tržieb, ktorý je podľa spoločnosti IBM len dočasný. Konkurenčná výhoda e-shopov v podobe nízkych cien sa síce nevytratí, no kamenné predajne budú mať navrch vďaka viacerým inováciám. Zatiaľ čo online predajcovia môžu vyťažiť z množstva informácií, ktoré o svojich zákazníkoch získajú zo sociálnych sietí či z ich nákupného chovania na internete, obchodníci s kamennými predajňami budú ľudí lákať na nové zážitky z nakupovania a rozsiahlu databázu poznatkov.
Foto: Intel
„V nasledujúcich piatich rokoch sa budú môcť obchodníci spoľahnúť na superpočítače, vďaka ktorým budú môcť byť expertami na každý výrobok,“ tvrdí IBM. Podľa spoločnosti Intel si zákazníci budú môcť pred zrkadlom skúšať rôzne oblečenie, doplnky či líčenie bez toho, aby sa museli v kabínke prezliekať. Počítač ukrytý za zrkadlom navyše človeka okamžite odmeria. V prípade, že sa zákazník rozhodne nové tričko či nohavice kúpiť, predavač mu ich počas interaktívneho skúšania donesie zo skladu a zabalí. Maloobchodní predajcovia budú tiež vďaka poznatkom zo sociálnych sietí vedieť predvídať o aké ďalšie druhy tovaru by mohol mať zákazník záujem.
Vecí sa budeme môcť dotknúť aj cez telefón
Výskumy už viackrát poukázali na fakt, že vďaka počítačom sa ľudia odnaučili rozmýšľať. Sú omnoho lenivejší, niektorí výskumníci dokonca expresívne tvrdia, že aj hlúpejší. V dobe, ktorá sa vyznačuje obrovským množstvom dát nám majú kognitívne systémy pomôcť orientovať sa a pozerať sa na veci pri rozhodovaní komplexnejšie. A nie len to.
„Predstavte si, že pomocou smartfónu budete nakupovať svadobné šaty a budete schopný cítiť satén alebo hodváb týchto šiat, alebo čipku na závoji prostredníctvom displeja svojho mobilného telefónu. Alebo budete môcť ohmatať gorálky votkané do deky miestneho remeselníka žijúceho na opačnej strane sveta. Schopnosť dotknúť sa produktov ponúkaných v obchodoch do piatich rokov výrazne zmení odvetvia maloobchodu,“ ilustruje IBM. Nové technológie budú simulovať dotyk so štruktúrou a tkaninou, s využitím vibračného modulu bude každému objektu priradený jedinečný vibračný vzor. Ten bude rozlišovať napríklad bavlnené vlákno a pomôže navodiť fyzický pocit skutočného dotyku s daným materiálom. Hmatové a grafické technológie sú už dnes v obmedzenej podobe využívané v hernom priemysle v budúcnosti sa však očakáva ich široké uplatnenie v bežnom živote ľudí.
Lekári budú môcť zvoliť presnú liečbu vďaka DNA pacienta
Nie len rakovina ale aj mnohé ďalšie civilizačné choroby ohrozujú stovky miliónov ľudí na celom svete. Konvenčná liečba počíta s podávaním látok, ktoré sa u reprezentatívnej vzorky ľudí ukázali ako účinné a prešli mnohými, často i niekoľko desiatok rokov trvajúcimi testami. V neďalekej budúcnosti by mohla byť liečba stavaná na konkrétneho pacienta. Liečba závažných ochorení, ako je spomínaná rakovina, by mohla byť omnoho účinnejšia, ak by lekár vedel pracovať s pacientovým DNA a zvoliť taký druh liečby, ktorý by bol pre neho najúčinnejší.
Podobný typ liečby je v súčasnosti mimoriadne nákladný, čo ho robím prakticky nedostupným. Už v priebehu nasledujúcich piatich rokov by mohli obrovské kvantá dát, kognitívne systémy a nové objavy vo výskume ľudského genómu pomôcť presne diagnostikovať ochorenia a vytvárať personalizované liečebné postupy pre milióny pacientov po celom svete. Nové systémy budú navrhnuté tak, aby dokázali na základe genomických informácií o pacientoch vylúčiť nepriaznivé reakcie na lieky a významne napomôžu aj pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení.
Užívateľov bude pred nástrahami internetu varovať digitálny strážca
Väčšina ľudí v súčasnosti používa niekoľko desiatok online služieb súčasne, v ktorých majú odložené nie len osobné údaje ale aj mnohé citlivé a kompromitujúce informácie. Či už ide o internet banking, e-mail, sociálne siete alebo rodinné fotoalbumy, prevádzkovateľmi týchto decentralizovaných služieb sú viacerí poskytovatelia. S tým je spojené riziko vyššej zraniteľnosti. Len v roku 2012 sa v Spojených štátoch stalo viac ako 12 miliónov ľudí obeťou podvodu v súvislosti s únikom citlivých údajov s osobných účtov v internetových službách.
Podľa IBM ľudstvo delí len päť rokov od momentu, kedy bude každý užívateľ vybavený virtuálnym digitálnym strážcom, ktorý bude presne vedieť odhaliť nedôveryhodných ľudí, nebezpečné služby či podozrivé aktivity na internete. Ľuďom navyše poskytne individuálnu úroveň digitálnej bezpečnosti. „V oblasti bezpečnosti bude pri overení totožnosti osoby na rôznych zariadeniach čerpať informácie z kontextových, situačných ale aj historických údajov. Bude vedieť posúdiť zmysluplnosť a bezpečnosť činnosti užívateľa a stane sa jeho osobným poradcom,“ myslia si futurológovia v IBM. Aby to bolo možné výskumníci využívajú strojové učenie sa technológií, pričom sa domnievajú, že s nástupom kognitívnych systémov bude ochrana ešte flexibilnejšia. Zariadenia či aplikácie budú schopné sami odhaliť odchýlky v správaní, ktoré predchádzajú útokom či krádežiam identity.
Mestá budúcnosti budú rozmýšľať a rozhodovať namiesto ľudí
Z urbanistických predpokladov bude do roku 2050 bývať v mestách až sedem z desiatich ľudí na planéte. Mestá preto musia vybudovať novú infraštruktúru, nakoľko tá dnešná ďalšiemu populačnému „boomu“ už stačiť nebude. Koncept mesta budúcnosti, nazývaný aj ako smarter city – inteligentné mesto, bude mať za cieľ vysporiadať sa s miliardami malých i väčších problémov, ktoré ovplyvňujú jeho chod a život ľudí v ňom. Kľúčom k tomu je lepšie poznanie potrieb obyvateľov a ich životy.
Spoločnosť Cisco sa na margo inteligentných miest domnieva, že ich kľúčovou súčasťou bude všadeprítomný internet. O internete vecí pritom hovorí viacero technologických firiem ako o ďalšej etape vo vývoji informačných technológií. Samotná platforma, v ktorej budú jednotlivé zariadenia medzi sebou komunikovať a vzájomne pôsobiť, umožní riešiť aj také záležitosti ako je logistika parkovania, bezpečnosť či úspora energií. Akonáhle dôjde k havárii na ceste, inteligentné systémy sami odklonia dopravu a uspôsobia ju tak, aby nevznikali dopravné zápchy. Takto bude podľa výskumníkov možné aspoň čiastočne eliminovať ľudské zlyhanie.
Množstvo mobilných senzorov v mestách by sa mohlo postarať o zber dát, ktoré by boli v reálnom čase vyhodnotené a slúžili by ako podklad k primeranej reakcii. Samotná technológia by podľa spoločnosti Intel dokázala predvídať riziko zhustenej premávky na vybraných ťahoch pod vplyvom počasia a predpovedí. Rovnako tak by dokázala vyhodnotiť riziká zhoršeného počasia na dodávku vody, prípadne rozpoznať úseky, v ktorých hrozí kontaminácia či zlyhanie dodávky. Takéto informácie by následne mohla sprostredkovať nie len krízovému štábu ale aj obyvateľom, ktorí by tak dokázali flexibilnejšie reagovať na potenciálne ohrozenie.