Používaná technológia nie je žiadnou novinkou, nové je zavedenie masovej produkcie. Prvá hala je domovom pre 90 svíň. Vyzerajú úplne normálne, každá z prasníc však nesie klonované embryá a mnohé sú samy osebe tiež klony. Táto spoločnosť produkuje ohromujúcich 500 klonovaných ošípaných ročne.
Miestnosť vedľa chlievov slúži ako operačná sála. Na operačnom stole práve leží na chrbte jedna z prasníc pod dávkou anestetík, na rypáku má nasadenú kyslíkovú masku a pravidelne dýcha. Dvaja veterinári pomocou sondy lokalizujú jej maternicu, tretí veterinár potom vytiahne z chladničky malú skúmavku s laboratórne pripravenými blastocystami, čo sú embryá v ranej fáze, ktoré vzápätí implantujú zvieraťu. Miestnosť nie je klimatizovaná ani nijako zvlášť čistá. Okolo hlavy ošípanej krúžia muchy.
Operácia prebieha úplne rutinne, ani prítomnosť zahraničných televízií na tom nič nemení. Tím môže vykonať dva takéto zákroky denne. Úspešnosť sa pohybuje medzi 70 a 80 percentami. V ďalšej budove ležia novonarodené prasiatka pri svojich matkách a sajú mlieko. Tepelné žiariče udržujú v miestnosti teplo. Niektoré mláďatá sú klony klonov, väčšina bola geneticky modifikovaná.
Ošípané sa využívajú predovšetkým na testovanie nových liekov. Jedna skupina obzvlášť malých prasiatok podstúpila zákrok, pri ktorom im bol odstránený rastový gén, takže prestali rásť vo veku jedného roka.
V ústredí spoločnosti sa laboranti skláňajú nad mikroskopmi. Spoločnosť BGI sa totiž vo svojej továrni zriadenej v bývalom podniku na výrobu topánok v provincii Šen-čen rozhodla nahradiť drahé prístroje ľudskou silou. „Ručné klonovanie“ je rýchlejšie a jednoduchšie. „Môžeme klonovať vo veľkom rozsahu. Tridsať až päťdesiat ľudí naraz sa venuje klonovaniu, takže vzniká klonovacia továreň,“ vysvetľuje vedkyňa Tu Jü-tchao, ktorá oddelenie vedie.
Okrem toho, že má firma BGI najväčšie centrum na klonovanie ošípaných, prevádzkuje v Šen-čene aj najväčšie svetové centrum na lúštenie genómov (súbor všetkých genetických informácií uložených v DNA). Kým najväčšie európske centrum pre čítanie genómov v Cambridgei má 30 prístrojov, ktoré dňom i nocou pracujú na dešifrovaní štruktúry DNA, spoločnosť BGI ich má 156 a plánuje dešifrovať genómy milióna ľudí, milióna zvierat a milióna rastlín.
Výkonný riaditeľ BGI Wang Ťün zdôrazňuje, že všetka táto práca musí pomáhať bežným občanom tak, že im poskytne lepšie zdravotníctvo alebo chutnejšie jedlo. Kantína firmy BGI sa preto využíva na testovanie určitých výrobkov z laboratórií. „Ak nejaké zviera či rastlina dobre chutia, stojí za to rozlúštiť ich genóm. Človek by mal vedieť, čo sa skrýva v génoch takého prírodného druhu,“ tvrdí Wang. Dobrá chuť je jedným z kritérií, ďalším je priemyselné využitie. Napríklad zvýšenie výnosov alebo prospešnosť pre zdravotníctvo. „Tretia kategórií je roztomilý vzhľad. Všetko, čo vyzerá roztomilo – panda, ľadový medveď, tučniak – má zmysel sekvencovať. Je to ako digitalizácia všetkých úžasných druhov sveta,“ dodáva.