Nebude to mať v praxi síce ľahké, pretože v porovnaní s geneticky modifikovanými organizmami (GMO), ide syntetická biológia ešte ďalej. Umožňuje ľuďom od základu vytvárať nové druhy živých organizmov. Zatiaľ sa ľuďom podarilo vytvoriť len syntetickú baktériu, ale vedci v žurnále Science teraz ohlásili vytvorenie prvej syntetickej kvasinky.
Kvasinka, ako každý dobrý pekár vie, je živý organizmus. Kvasinky sú jednobunkové hubové mikroorganizmy, ktoré sa hojne využívajú v potravinárstve a biotechnológiách. Množia sa nepohlavne – delením. Sú to veľmi jednoduché organizmy, ale ich syntéza „od podlahy“ bola veľmi náročná.
Ako každý živý organizmus, aj kvasinky sú vo svojej podstate zhlukom bielkovín tvorených génmi. Gény sú tvorené základnými bázami A, T, C a G. Správne usporiadanie týchto štyroch písmen je kľúčové pre správne fungovanie organizmu. Príroda mala zhruba 4 miliardy rokov, aby z týchto štyroch písmen poskladala všetko živé okolo nás. Teraz sa vedci od nej učia a snažia sa ju napodobniť pri dizajnovaní nových organizmov, ktoré by mohli byť pre ľudstvo prospešné. Napríklad pri vývoji liekov alebo ekologických palív.
Genóm kvasinky bol zmapovaný v roku 1996. Trvalo teda takmer 30 rokov, kým vedci dokázali tento genóm rozobrať „na súčiastky“ a poskladať ho opäť dokopy, aby kvasinka žila a fungovala podľa ich predstáv. Na tomto projekte pracovali tisícky vedcov z celého sveta, najmä z USA, Číny, zo Singapuru, z Veľkej Británie a Austrálie. „Náš výskum presunul syntetickú biológiu z teórie do praxe,“ hovorí Jef Boeke z Univerzity v New Yorku. Boeke spolu s kolegami v Science opísal, ako od základu postavil funkčný chromozóm kvasinky. „V DNA kóde chromozómu sme urobili okolo 50-tisíc zmien, no naša kvasinka žila. Správala sa prakticky rovnako ako prírodná kvasinka, ale mala oproti nej vylepšené vlastnosti,“ dodal.
Tým aj pomenoval cieľ syntetickej biológie. Cieľom je vytvoriť nové organizmy, ktoré budú odolnejšie proti chorobám, suchu, dokážu žiť v zasolenej pôde. Budú z nich väčšie výnosy pre nasýtenie rozrastajúcej sa populácie ľudí, budú vhodnejšie na výrobu biopalív (na báze alkoholu, butánu alebo biodieselu), na čistenie zamorených území či na výrobu liekov.
Samotná kvasinka je síce tvorená len 6-tisíc génmi, z ktorých tretina je prítomná aj v ľudskom tele. Vedcom však poslúži ako odrazový mostík pri tvorbe komplexnejších živých syntetických organizmov.
No človek ani nemusí mať krištáľovú guľu, aby videl, že syntetická biológia narazí na masívny odpor ľudí. Ešte väčší, ako sprevádza výsev GMO poľnohospodárskych plodín. Syntetická biológia bude napriek svojmu enormnému potenciálu porovnávaná s príbehom o Frankensteinovi