Tento rok porotu zaujal výskum z naozaj širokého spektra oblastí. Napríklad cenu za fyziku dostali japonskí vedci, ktorí sa zaoberali meraním trenia medzi topánkou a banánovou šupkou a banánovou šupkou a podlahou. Chceli zistiť, ako je pravdepodobné, že človek, ktorý na dojedený banán stúpi, dostane neriadený šmyk.
Naprázdno neobišli ani českí vedci, ktorí chceli zistiť, nakoľko je nebezpečné pre mentálne zdravie vlastniť mačku. Zaoberali sa hlavne mladými ženami s latentnou taxoplazmózou. Ďalší český tím dostal cenu za biológiu. Podarilo sa potvrdiť, že psy pri vyprázdňovaní uprednostňujú polohu, pri ktorej je ich os tela zarovno so severojužnou geomagnetickou siločiarou Zeme. Pobavenie na odovzdávaní cien priniesol Gary Dryfoos, ktorý publiku predviedol, ako použiť plátok bravčovej šunky na zastavenie krvácania z nosa. Za tento výskum americký tím získal IgNobel cenu za medicínu.
Cenu za ekonómiu si vyslúžili Taliani. Tamojší zamestnanci Národného štatistického úradu sa zaoberali výpočtami, o koľko by vzrástol hrubý ekonomický produkt Talianska, keby sa do oficiálnych štatistík zaratúvali aj príjmy za prostitúciu, predaj drog, pašovanie a ďalšie ilegálne aktivity. Možno by sa dostali k presnejším údajom, keby o čísla požiadali priamo taliansku mafiu.
Tento rok bola udelená aj cena za polárne vedy. Nórski výskumníci sa snažili zistiť, ako na nich budú reagovať soby, keď sa prezlečú za ľadové medvede. Našli sa však aj bizarnejšie nápady. Napríklad španielski vedci dostali cenu za výživu, lebo sa snažili zistiť, či by sa baktérie získané z výkalov batoliat dali použiť ako vhodná kultúra na fermentáciu klobás. Čínsko-kanadský tím sa zase úplne seriózne zaoberal tým, ako reaguje mozog ľudí, ktorí na hriankovom chlebe vidia podobizeň Ježiša.
Výročné Ig Nobelove ceny majú za cieľ „rozosmiať a potom prinútiť rozmýšľať“ a podporiť globálny výskum a inovácie. Udeľuje ich časopis Annnals of Improbable Research.