Honba za inteligentnejšími strojmi a autonómnymi spotrebičmi s akýmsi šiestym zmyslom má aj svoju tienistú stránku. Umelá inteligencia môže podľa vizionára a zakladateľa americkej spoločnosti vyrábajúcej elektromobily, Elona Muska, predstavovať pre ľudstvo reálnu hrozbu. Svoje obavy zo súčasného ale aj očakávaného vývoja v tejto oblasti naposledy otvorene adresoval študentom amerického inštitútu MIT (pozn. Massachusetts Institute of Technology) počas rozhovoru pri príležitosti stého výročia vedeckého sympózia AeroAstro.
Ľudia by mali byť pri vyvolávaní démona veľmi opatrní
Elon Musk sa domnieva, že ľudia si reálnu hrozbu umelej inteligencie neuvedomujú a zároveň nepripúšťajú. “Myslím si, že by sme mali byť v súvislosti s umelou inteligenciou veľmi opatrní. Ak by som mal povedať, čo je našou najväčšou existenčnou hrozbou, bola by to pravdepodobne práve ona,” uviedol Musk, ktorého zároveň znepokojuje, že neexistuje žiaden národný a medzinárodný dohľad nad týmto rozvíjajúcim sa odvetvím. “Čím ďalej tým viac si uvedomujem, že by mala existovať kontrola na národnej aj medzinárodnej úrovni, ktorá by zaistila, že neurobíme niečo veľmi hlúpe.”
Americký vizionár, ktorého mnohí prirovnávajú k Stevovi Jobsovi, okrem iného investoval aj do rozvoja umelej inteligencie. Tvrdí, že chcel mať predovšetkým prehľad o aktuálnom dianí v tejto oblasti a návratnosť investície pre neho nebola prvoradá. Súčasný vývoj ho ale znepokojuje natoľko, že hovorí o vyvolávaní démona. V týchto dňoch uverejnil svoj komentár aj na stránke Edge.org, ktorá sa venuje futurológii, no krátko po tom bol komentár zo stránky odstránený. “Tempo vývoja v oblasti umelej inteligencie je neuveriteľne rýchle. Riziko, že sa stane niečo naozaj nebezpečné vidím v horizonte piatich maximálne desiatich rokov,” uviedol Musk vo svojom príspevku.
Umelú inteligenciu je potrebné ochrániť pred zneužitím
Skutočným problémom je, že nikto nedokáže odhadnúť ako veľmi bude potrebné umelú inteligenciu formovať a chrániť pred jej zneužitím. “Popredné spoločnosti na výskum umelej inteligencie podnikli zásadné kroky na zvýšenie zabezpečenia. Dokážu rozpoznať hrozbu a veria, že môžu formovať a riadiť digitálnu superinteligenciu a zabrániť jej zneužitiu. To sa ale ešte uvidí,” uzavrel Musk.
Ako doplnil denník The Washington Post, nadvláda superpočítačov, respektíve umelej inteligencie desí nie len čitateľov románov, divákov sci-fi filmov na čele s Terminátorom, ale obávajú sa jej aj mnohí vedci. Profesor Nick Bostrom z Oxfordskej Univerzity vo svojej knihe “Superinteligencia: Cesty, Riziká, Stratégie” napríklad píše, že tak ako boli kone nahradené automobilmi a traktormi môžu byť ľudia nahradení strojmi. “Keď sa kone stali zastaralým zdrojom pracovnej sily, mnohé z nich boli odpredané do bitúnkov, kde sa z nich stalo krmivo pre psy a kostná múčka. V roku 1915 bolo v Spojených štátoch asi 26 miliónov koní, v roku 1950 už len dva milióny.”
Stroje v prvom rade musia mať základy morálky a etiky
James Barrat, autor knihy “Náš posledný vynález: Umelá inteligencia a koniec ľudskej éry,” si myslí, že môže dôjsť k zásadnému zvratu. “Ak nebudeme schopní vybaviť stroje základmi etiky, potom vytvoríme len superinteligentných psychopatov, stvorenia bez morálneho kompasu, a nebudeme ich pánmi dlhú dobu,” dodal. Známy astrofyzik, Stephen Hawking, má rovnaký názor. V prvom rade sa podľa neho snažíme o vytvorenie strojov, ktoré sú schopné rozhodovať rovnako ako ľudia, no nemajú morálku a pravdepodobne ju ani nikdy mať nebudú. “Vytvorenie skutočnej umelej inteligencie môže byť najväčšou udalosťou v histórii ľudstva, bohužiaľ môže byť aj jej poslednou,” dodáva Hawking.