Robotickí vedci sú prirodzeným výsledkom postupujúcej automatizácie vedeckých činností. Roboty vedia samy vytvoriť a otestovať hypotézu, vysvetliť pozorovania, robiť experimenty, interpretovať výsledky a pozmeniť svoju hypotézu. Roboty sa hodia aj na zaznamenávanie vedeckého poznania, keďže sú riadené automaticky počítačom, a tak ich prácu je možné sledovať a overovať krok po kroku.
„Zanedbávané choroby z tropických oblastí nakazia ročne stovky miliónov ľudí a milióny im podľahnú. Vieme, čo tieto ochorenia spôsobuje. No náklady spojené s vývojom liekov a slabá ekonomická návratnosť ich robia pre farmaceutické firmy nezaujímavými,“ uviedol Steve Oliver z Cambridgeskej univerzity ako príklad, kde by Eve mohla nájsť uplatnenie. Eve je navrhnutá na automatizovaný výskum v prvých fázach vývoja lieku. Využíva umelú inteligenciu, aby sa učila z prvých úspechov a vybrala látky, ktoré majú vysokú pravdepodobnosť účinnosti proti danému ochoreniu.
Eve je prototyp robotickej vedkyne a sídli na Univerzite v Manchestri. Podľa štúdie zverejnenej v žurnále Interface, ktorý vydáva britská Kráľovská spoločnosť, dokáže Eve každý deň otestovať až 10-tisíc rôznych látok. Pracuje však efektívnejšie a keď nájde chemickú zlúčeninu, ktorá by mohla fungovať, testuje ju ešte niekoľkokrát, aby sa predišlo unáhleným a nesprávnym záverom. Potom testuje podobné zlúčeniny, čím sa celý proces prvej fázy vývoja liekov urýchľuje. Podľa vedcov by robotickí vedci budúcej generácie mohli byť schopní na základe týchto výsledkov vytvárať aj nové látky, pri ktorých je dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že budú účinnejšie než pôvodná zlúčenina.
„Rôzne firmy využívajú roboty a veda by nemala byť výnimkou. Dôležité je, aby fungovali inteligentne a nevyužívali len hrubú výpočtovú silu. To by mohlo výrazne urýchliť vedecký pokrok a priniesť dôležité výsledky,“ povedal Ross King z Univerzity v Manchestri.