Foto: CERN
Zariadenie bolo spustené už v apríli po rekonštrukcii za takmer 150 miliónov eur. Niekoľko týždňov však trvalo testovanie a postupne zvyšovanie energie zrážok. Podľa riaditeľa CERN-u Rolfa Heuera fyzici dúfajú, že by nová etapa prevádzky mohla viesť k objavom, ktoré by pomohli „vysvetliť záhady, ako je temná hmota“. Už počas prvej fázy prevádzky LHC by pri výkone len 7 teralektrónvoltov (TeV) pomohol potvrdiť existenciu dovtedy len hypotetickej častice známej ako Higgsov bozón.
Vďaka urýchľovaču môžu vedci simulovať podmienky panujúce v okamžiku tesne po zrode vesmíru. Temná hmota, ktorá podľa predpokladov expertov obklopuje galaxie, je neviditeľná, lebo neodráža svetlo. Doterajšie dôkazy o jej existencii vychádzajú z gravitačných síl, ktorými na planéty a hviezdy pôsobí. Spolu s temnou energiou zaberá podľa odhadov až 95 percent vesmíru. Zvyšok tvorí „klasická“ hmota, akú poznáme z bežnej skúsenosti. Urýchľovač by mohol pomôcť aj pri objasňovaní teórie o existencii paralelných vesmírov.
LHC tvorí kruhový tunel s obvodom 27 kilometrov umiestnený v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Fungovať začal v roku 2008 a o päť rokov neskôr bolo zariadenie odstavené pre modernizáciu a zvýšenie výkonu. Dovtedy bolo možné uskutočňovať zrážky častíc so silou sedem TeV. Teraz je to 13 TeV.