Pred 20 rokmi dostali "empétrojky" svoj názov

Pre veľa ľudí je skratka mp3 synonymom pre akúkoľvek hudbu uloženú v počítači alebo v mobilnom telefóne. Veľká časť užívateľov ani netuší, že oficiálny názov tejto technológie, ktorá vznikla na prelome 80. a 90. rokov v Nemecku, znie MPEG-2 Audio Layer 3. Prípona mp3 bola súborom s komprimovanou muzikou prisúdená pred 20 rokmi.

20.07.2015 11:30
mp3, žena so slúchadlami, slúchadlá, Foto:
Zvukový formát mp3 je aj po 20 rokoch medzi používateľmi stále najobľúbenejší.
debata

Prevod do formátu mp3 umožňuje zmenšiť veľkosť hudobného súboru zhruba na desatinu jeho pôvodnej veľkosti pri zachovaní prijateľnej kvality zvuku. V pôvodnej a dodnes zďaleka najrozšírenejšej verzii ide o takzvanú stratovú komprimačnú metódou. To znamená, že v záujme zníženia dátového objemu je časť informácií z pôvodnej nahrávky odstránená. Obeťou tohto „osekávania“ bývajú frekvencie blízke medzným hraniciam ľudského sluchu. Existujú aj iné, sofistikovanejšie, postupy, pomocou ktorých je možné poslucháčov oklamať.

Vznik digitálnej hudby

Za duchovného otca formátu mp3 býva označovaný nemecký elektrotechnik a matematik Karlheinz Brandenburg. Počítačovému spracovaniu zvuku sa venoval už od začiatku 80. rokov ako postgraduálny študent univerzity v bavorskom Erlangene. Neskôr vo svojich výskumoch pokračoval vo Fraunhoferovom inštitúte integrovaných obvodov, ktorý sa v roku 1987 zapojil do európskeho projektu s cieľom vyvinúť technické štandardy pre digitálne rozhlasové vysielanie.

Spolu so zamestnancami Fraunhoferovho inštitútu a ďalších vedeckých inštitúcií sa Brandenburg zaoberal otázkou kompresie hudobných súborov. Vyšiel pri tom z existujúcich metód, ktoré ďalej rozvinul a pomohol ich dostať do reálnej použiteľnej podoby. Ako „pokusný králik“ poslúžila nahrávka Tom's Diner americkej pesničkárky Suzanne Vega. Vokálnu verziu tejto skladby komprimoval so svojimi kolegami stále dookola, pričom sledoval, ako sa úpravy kompresného algoritmu prejavia na kvalite zvuku.

Siete sietí

Vo svojej počiatočnej fáze niesla komprimačná metóda Brandenburgovho tímu názov ASPEC, neskôr ju organizácia Moving Picture Experts Group (MPEG) začala označovať ako MPEG-2 Audio Layer 3. Počítačové súbory s takto komprimovanou hudbou spočiatku mali príponu .bit. Na základe ankety medzi členmi Fraunhoferovho inštitútu však bola začiatkom leta 1995 zmenená na mp3.

Formát mp3 prišiel na svet v správnom čase. Od polovice 90. rokov začal rásť počet užívateľov internetu. Tým sa menil aj charakter „siete sietí“, ktorá v čoraz väčšej miere slúžila ako zdroj zábavy. V roku 1998 sa navyše na trhu objavili prvé vreckové prehrávače digitálnej hudby, vďaka ktorým „empétrojky“ prenikli z počítačov do vreciek a kabeliek.

Veľké hudobné vydavateľstvá sa k predaju hudby cez sieť dlho stavali odmietavo, okrem iného pre obavy z počítačového pirátstva. Obmedzená možnosť získať hudbu cez internet legálne viedla k rozmachu rôznych výmenných služieb balansujúcich na hrane zákona, ktorých nekorunovaným kráľom bol server Napster. Istým zadosťučinením pre manažérov nahrávacích spoločností mohol byť fakt, že predmetom nelegálnej distribúcie sa stal aj samotný program pre kompresiu hudby.

Kvalita zvuku

V priebehu času sa formát mp3 stretol s radom ambicióznych vyzývateľov. Niektorí z nich, napríklad ATRAC od spoločnosti Sony, úplne prepadli. Iné formáty ako Windows Media Audio (WMA) alebo Vorbis sú na tom o poznanie lepšie, ale stále sú skôr voľbou pokročilejších užívateľov ako masovou záležitosťou. Asi najvážnejším konkurentom „empétrojok“ v oblasti stratovej kompresie je štandard Advanced Audio Coding (AAC), ktorý používa napríklad spoločnosť Apple. Rastúca kapacita pamäťových médií navyše náročnejším poslucháčom umožnila prechod k bezstratovým kompresným metódam, ako je čoraz populárnejší FLAC, pri ktorých nedochádza k znižovaniu kvality zvuku.

debata chyba
Viac na túto tému: #mp3