Obrovské dátové centrá, ktoré využívajú softvérové firmy ako Apple, Microsoft, Google či Amazon sú mimoriadne náročné na spotrebu energie. Firmy si preto pri výrobe elektriny musia často vypomáhať aj svojpomocne. Vysoké prevádzkové náklady ich často nútia hľadať rôzne alternatívne spôsoby ako energiu nie len vyrábať, ale ňou aj šetriť. Od začiatku je preto potrebné myslieť na umiestnenie dátového centra, keďže aj okolité prírodné podmienky určujú, koľko bude prevádzka centra v konečnom dôsledku stáť.
Server na dne oceánu ušetrí firmám prevádzkové náklady
Microsoft sa pri hľadaní možných úspor rozhodol experimentovať. A to veľmi netradične. Predstavil Projekt Natick, ktorého súčasťou sú podmorské dátové centrá umiestnené v špeciálnom kovovom puzdre na dne oceánu. Nízka okolitá teplota síce umožňuje komponenty chladiť veľmi efektívne a zároveň prirodzene, no firmy ešte stále nemajú odpoveď na otázku, aký vplyv budú mať ich experimenty na podmorskú faunu a flóru. Microsoft sa preto na ňu rozhodol nájsť odpoveď a časť dátového centra umiestnil na dno Pacifiku pri pobreží Kalifornie.
Myšlienkou umiestniť dátové centrum pod hladinu oceánu sa Microsoft zaoberal od roku 2013. S výrobou prototypu začal v roku 2014 a v auguste minulého roka spoločnosť zostrojila svoj prvý podmorský server v podobe kovovej kapsuli s priemerom 2,5 metra. Server už absolvoval niekoľko ostrých skúšok a za posledného pol roka pod vodou celkovo strávil 105 dní.
Podmorské dátové centrá je možné jednoducho rozširovať
Odborníci v Microsofte sú s výsledkami testov spokojní a tvrdia, že podobné podmorské servery majú množstvo výhod v podobe jednoduchšej logistiky a správy. Rozšírenie kapacity na dne oceánu je v prvom rade oveľa jednoduchšie než v prípade klasického dátového centra na zemskom povrchu. Obal, v ktorom je hardvér umiestnený, môže byť podľa Microsoftu vyrábaný vo veľkom a komponenty v ňom môžu byť umiestnené prakticky okamžite. Nie je potrebné čakať dva či viac rokov na vybudovanie veľkého a komplexného dátového centra.
Veľkou výzvou, pred ktorou inžinieri stoja je však komplikovaná údržba v prípade, ak niektorý z komponentov zlyhá a je ho potrebné vymeniť. Cieľom preto je navrhnúť infraštruktúru tak, aby sa servery počas celej svojej životnosti (odhadovanej na desať rokov) zaobišli aj bez servisu.