Je to revolučný projekt, ktorého ambície sú rovnako veľké ako komerčná preprava ľudí do vesmíru. Hyperloop má prepravovať ľudí podobne ako potrubná pošta prepravuje zásielky. Rozdiel je však v rýchlosti. Ľudí by dokázal medzi dvoma mestami odviezť rýchlosťou niekoľko stoviek či tisíc kilometrov za hodinu. Projekt, o ktorom pôvodne hovoril Elon Musk, sa rozhodli zhmotniť spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies (ďalej HTT) a Hyperloop Technologies. Prvá spomínaná firma potvrdila, že o pilotnej výstavbe mimo územia Spojených štátov už rokovala so slovenskou vládou.
Hyperloop by mohol mať európsku premiéru na Slovensku
Na pozvanie ministra hospodárstva Vazila Hudáka začiatkom marca Slovensko navštívil aj riaditeľ spoločnosti HTT, Dirk Ahlborn. Ahlborn počas trojdňovej návštevy predstavil projekt Hyperloop zástupcom vlády, akademickej obce a rokoval aj s potenciálnymi investormi. Podľa našich informácií však žiadne záväzky z rokovaní medzi slovenskou vládou a spoločnosťou HTT, nevyplývajú. Výsledkom je memorandum o porozumení, ktoré zúčastnené strany k ničomu nezaväzuje. Ako pre denník Pravda potvrdila hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR, Miriam Žiaková, dohoda má len deklaratívny charakter a jej súčasťou je prísľub ďalšieho informatívneho stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť do 270 dní.
Spoločnosť HTT pri budovaní revolučného prepravného systému hľadala lokality mimo územia Spojených štátov, ktoré by spĺňali viacero kritérií, okrem iného aj krátku vzdialenosť medzi dvoma mestami. Bratislava s Viedňou sa zdali byť ideálnymi kandidátmi, nakoľko vzdialenosť medzi nimi je len menej než 60 kilometrov. “Víziou pre Hyperloop v Európe je spojenie dvoch najbližších hlavných miest na svete, Bratislavy a Viedne a následné prepojenie celej Európy,” doplnila Žiaková.
Dopravný systém tohto druhu by podľa Ministerstva hospodárstva zintenzívnil cezhraničnú spoluprácu v Európe s dôležitými sociálno-ekonomickými prínosmi. Spojil by nie len obyvateľov v európskych mestách, ale aj podnikateľov, akademickú obec a výskumné inštitúcie. “Expanzie tohto projektu by tiež zvýšila dopyt po inováciách a vytváraní nových inovačných uzlov na Slovensku a v celej Európe,” uvádza Ministerstvo hospodárstva vo svojom oficiálnom stanovisku.
Hyperloop sa za dva roky stal vo svete pojmom
Hyperloop pred necelými dvoma rokmi spôsobil mediálny ošiaľ. Keď vizionár a zakladateľ spoločnosti Tesla, Elon Musk, začne odvážne rozprávať o budúcnosti prepravy, či už na Zemi alebo vo vesmíre, mnohí len krútia hlavou. Utopistické nápady však naberajú reálne kontúry, čoho dôkazom sú nie len elektromobily Tesla ale aj viac-menej úspešné lety do vesmíru, ktoré by sa mohli stať práve vďaka Muskovi komerčnou záležitosťou. Hyperloop bol ďalším na zozname netradičných projektov, ktoré pripomínajú sci-fi. Hyperloop (z angl. hyperslučka) je novým tranzitným systémom na prepravu ľudí po zemi, ktorý má byť dvakrát rýchlejší než preprava lietadlom a lacnejší než jednosmerný lístok superrýchlym vlakom.
Preprava medzi hlavnými mestami v Európe na skráti na minúty
V pôvodných plánoch Musk hovoril o Hyperloope ako o rozsiahlej infraštruktúre tunelov, v ktorých by sa prepravovali kapsuly veľkosti osobného vozidla pre šesť osôb. Vo vnútri uzatvoreného tunelu by sa kapsuly pohybovali na princípe magnetickej levitácie s minimálnym trením a pneumatickej dopravy, vďaka čomu by na dlhých trasách dosahovali extrémnu rýchlosť, na úrovni viac ako tisíc kilometrov za hodinu. Presun medzi San Franciscom a Los Angeles by vďaka Hyperloopu trval len 30 minút, medzi metropolami v strednej Európe v rádoch niekoľkých minút.
Foto: ILUSTRÁCIA: SPACEX
Prepravu v nízkotlakových potrubiach by zabezpečovala solárna energia, generovaná z panelov umiestnených na povrchu potrubia. Na prevádzku by Hyperloop spotreboval približne desatinu z vygenerovanej energie. Zvyšok by mohol byť distribuovaný okolitým odberateľom.