Ako archivovať dáta tisíce rokov? Napríklad pomocou DNA

Vedcom pri hľadaní možností dlhodobej archivácie dát pomohla syntetická DNA, do ktorej je možné vkladať dáta s extrémne vysokou hustotou. Pri správnom skladovaní možno očakávať trvácnosť až niekoľko tisíc či dokonca miliónov rokov.

10.07.2016 13:00
DNA, výskum, gény Foto:
Ilustračné foto
debata (3)

Vedci sa už niekoľko desaťročí zaoberajú problémom dlhodobej archivácie dát. Hľadajú odpovede na otázku, ako je možné dáta uložiť tak, aby ich bolo možné čítať a použiť aj o niekoľko stoviek rokov. Samozrejme dôležitá je nie len forma ukladania, ale aj typ súborov vhodných na dlhodobé archivovanie. Zdá sa, že výskumníkom z Washingtonskej univerzity a Microsoftu sa podarilo nájsť odpoveď aspoň na jeden z kľúčových problémov archivácie dát.

Stovky megabajtov dát uložené na ploche menšej než hrot ceruzky

Na jedno vlákno syntetického DNA vedci uložili až 200 MB dát. Ako ale upresnili, kľúčové v tomto prípade nie je množstvo uložených dát, ale spôsob akým je možné dáta zakódovať do DNA a následne dekódovať. “Akonáhle sú dáta zakódované, zaberajú len veľmi malé miesto na celkovej ploche. Oveľa menšie než je hrot ceruzky,” uviedol Douglas Carmean z Microsoftu.

Do 200 MB balíka zakódovaných dát vedci vložili video skupiny OK Go, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vo viac ako 100 jazykoch, sto elektronických kníh z knižnice Project Gutenberg a zoznam semien rastlín uložených na Špicbergoch. Podstatné je, že tieto dáta bolo možné nie len zakódovať ale aj úspešne dekódovať bez akejkoľvek straty či chýb pri čítaní. Microsoft v tejto súvislosti vyvinul systém korekcie dát, ktorý upravuje chybovosť pri ich čítaní tak, že dáta možno extrahovať v použiteľnom formáte.

Dáta možno zakonzervovať na niekoľko tisícročí

Podľa Microsoftu má technológia potenciál byť natoľko spoľahlivá, že ju bude možné použiť na archiváciu dát na niekoľko tisícročí. Pri takzvanom syntetickom zapuzdrení je dôležitá najmä teplota. Pri desiatich stupňoch Celzia syntetické DNA nezmení svoju štruktúru po dobu približne 2-tisíc rokov. Pri teplote –18 stupňov je však možné dáta v ňom archivovať nie tisícky ale milióny rokov, bez akejkoľvek zmeny.

Vedci pri kódovaní informácií využili techniku DNA syntetizátora, pri ktorom sú dáta ukladané do štyroch dusíkatých báz tvoriacich štruktúru DNA. Vďaka nosičom, menovite adeínu, guanín, cytozínu a tymínu, je možné ukladať veľké objemy dát do veľmi malých štruktúr. V prípade už spomínaného 200 MB súboru možno hovoriť o veľkosti zrnka kryštálového cukru. Takto uložené údaje môžu byť zatiaľ použité len na dlhodobú archiváciu, pri ktorej nie sú dôležité rýchlosti čítania dát. To ale neznamená, že technológia by v budúcnosti nemohla byť použitá aj ako alternatíva ukladania dáta v spotrebnej elektronike. Potrvá však ešte veľa rokov, kým sa stane lacnou, efektívnou a spoľahlivou.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Microsoft #DNA #archivácia #ukladanie dát #Washington University