V priebehu niekoľkých rokov si slovenská firma Aliter Technologies vybudovala veľmi dobré renomé dodávateľa viacerých armádnych technológií pre slovenskú armádu aj NATO. Verejnosť ju však pozná len málo, aj keď sa za ňou skrýva jeden z veľmi úspešných slovenských podnikateľských príbehov.
Začiatky podnikania firmy Aliter Technologies pritom neboli nijak idylické. Eseročku pod názvom Aliter Consulting založil v roku 2007 Peter Dostál, ktorý sa práve vrátil z Kanady, kde predtým niekoľko rokov pracoval. “Našim prvým pracoviskom bol trojizbový byt na Záhradníckej. Na začiatku nášho podnikania sme pracovali najmä na rôznych štúdiách pre ministerstvo obrany,” uviedol Pavol Gálik, riaditeľ divízie špeciálnych systémov, ktorý bol zhodou okolností prvým zamestnancom novovzniknutej firmy.
Esom v rukáve Aliter Technologies boli od začiatku odborníci, ktorými firma disponovala. Práve oni dokázali nájsť diery na trhu, ktorých sa firma chytila a začala hľadať riešenia. Jedným z prvých bolo vybudovanie vhodných komunikačných systémov v Ozbrojených silách SR. S odstupom niekoľkých rokov sa dnes môže Aliter Technologies pochváliť, že je prvou slovenskou IT firmou, ktorá podpísala rámcovú zmluvu s jednou z kľúčových agentúr v NATO zodpovedajúcou za obstarávanie. To v praxi znamená, že o slovenskej firme by sme sa v budúcnosti mohli častejšie dočítať ako o dodávateľovi sofistikovaných armádnych systémov pre jednotky NATO po celom svete. A nie len to. “Našim ďalším dôležitým partnerom je aj firma BAE Systems, s ktorou spolupracujeme aj na vývoji iných systémov pre NATO,” doplnil Pavol Gálik, ktorý v minulosti pracoval ako profesionálny vojak v Generálnom štábe Ozbrojených síl. V rozhovore pre denník Pravda prezradil aké boli začiatky firmy, aké sú jej ambície a na akých projektoch v súčasnosti pracuje.
Foto: Aliter Technologies
Prvotným pôsobiskom vašej firmy bolo výhradne Slovensko. Mali ale ste v tomto špecifickom odbore už od začiatku aj medzinárodné ambície?
Najprv sme museli ukázať u nás doma, že niečo vieme a potom je už prirodzené, že sme sa usilovali svoj záber rozšíriť a z rôznych dôvodov sa posunúť ďalej. Postupne sme začali realizovať svoj vlastný vývoj, čo bola v podstate reakcia na rôzne požiadavky, s ktorými sme sa stretli. Slovenské ozbrojené sily majú napríklad rôzne staré rádiové systémy a chcú ich modernizovať. Zaujímal ich preto spôsob ako robiť dátové prenosy medzi taktickými jednotkami. To bola z môjho pohľadu zaujímavá príležitosť. V tom čase náš tím vývojárov vytvoril zariadenie nazývané “dátová komunikačná jednotka”. V súčasnosti už máme druhú generáciu tohto zariadenia.
Pri ňom ste ale neskončili.
Postupne sme začali dodávať viac našich riešení do slovenských ozbrojených síl a tieto boli postupne zavádzané do používania. To je mimochodom pojem, ktorý používa ministerstvo obrany, keď chce aby sa ďalšie nové systémy mohli začať používať. Najprv sa musia vyskúšať a až keď sú plne funkčné a nespôsobia zranenie posádkam, ktoré ich používajú sú takzvane zavedené. Naše systémy boli zavedené do používania, čo je prvý predpoklad k tomu, aby sme mohli preraziť aj v zahraničí.
Slovenská armáda ale predsa len nepatrí k tým najlepšie vybaveným. Mali referencie zo Slovenska v zahraničí takú váhu?
Podľa mňa áno. Samozrejme ale záleží o aký štát ide. Čím väčší štát, tým menší predpoklad, že budú využívať naše služby, nakoľko tieto krajiny majú svoj vlastný zbrojný a elektrotechnický priemysel. Len málokedy príjmu nejaké riešenie od firmy z krajiny ako je Slovensko. Na druhej strane, tým, že sme sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie stúpol aj náš kredit a stali sme sa spoľahlivým partnerom.
Spomínali ste, že dodávate nejaké systémy aj pre NATO. Predpokladám ale, že bolo komplikované, dostať sa do jej štruktúr.
NATO ako organizácia má svoje agentúry, ktoré robia obstarávanie a modernizáciu systémov rôznych veliteľských štruktúr. Tam sa obstaráva zo spoločných fondov aliancie. Čo sa týka informačných a komunikačných systémov, kde pôsobíme aj my, za ne je zodpovedná agentúra NCIA (pozn. NATO Communication and Information Agency). Tá je najväčšou obstarávacou agentúrou v NATO. Vedeli sme, že práve tam je príležitosť sa presadiť. Spustili sme preto viacero administratívne náročných procesov, vďaka čomu sme prvou slovenskou IT firmou, ktorá má zmluvu s touto agentúrou. To nám výrazne uľahčilo prístup k niektorým zákazkám. Od roku 2009 sa nám dodnes podarilo uzatvoriť 16 kontraktov s NATO.
Pozrime sa ale na to ešte inak. Predpokladám, že viaceré technológie, ktoré ponúkate už vo väčšej či menšej miere na trhu zastúpené sú. Nie je práve toto problém?
Pre nás bolo a je dôležité, že sme nevyvíjame niečo, čo už existuje. Keď ale vyvíjame nejaké riešenia pre zákazníkov, vidíme do problematiky viac a všimneme si tiež, že tam nejaký medzičlánok chýba. A toto je práve tá chvíľa, kedy sa nad tým zamyslíme a ak naozaj na trhu nič podobné neexistuje, tak to urobíme sami. Takýchto príkladov máme niekoľko, vrátane našej hlasovej komunikačnej brány.
Na čo takáto komunikačná brána slúži? Kde sa využíva?
NATO má okrem mnohých iných aj jeden modernizačný program NATO AGS (pozn. Alliance Ground Surveillance), ktorý už beží od roku 2013. Je to živý projekt, kde sa budujú spôsobilosti takzvaného vzdušného prieskumu pozemných cieľov. NATO ako organizácia si buduje technické a personálne prostriedky aj infraštruktúru, aby mohla nasadiť veľké bezpilotné lietadlá na pozemný prieskum. My sa na tomto programe podieľame na jeho pozemnej časti, kde sme dodávateľom komunikačných systémov a práve toto zariadenie je ich súčasťou.
Vašim najzaujímavejším systémom je ale Comtanet, ktorý ste predstavili aj na veľtrhoch obrannej techniky na Slovensku aj v Kanade. Môžete vysvetliť o aký systém ide? V čom je výnimočný?
Comtanet je akási poľná kancelária. Keď sme v bežnej kancelárii používame počítače s rôznymi aplikáciami, komunikujeme cez internet, využívame videokonferencie, hlasovú komunikáciu. Čo sa ale stane, ak si krízový štáb potrebuje postaviť zázemie pre riadenie nejakého zásahu alebo obrannej operácie v priestoroch, ktoré sú neznáme, kde žiadna infraštruktúra neexistuje? V takých prípadoch si so sebou privezú svoje vybavenie a celý komunikačný a informačný systém, ktorý je založený na našom riešení. Vojaci si rozložia zopár skriniek, telefóny, počítače a niekoľko systémov, na ktorých bežia aplikácie a môžu v danom priestore pracovať. Pokojne to môžu byť aj stany alebo neznáme budovy. Tento systém je určený na to, aby poskytoval hlasové, dátové a videoslužby ako aj vybrané aplikačné služby hlavne pre vojenských veliteľov a ich štáby.
Foto: Aliter Technologies
Čiže slúži najmä veliteľom, ktorí ho využívajú na riadenie svojich vojakov v teréne?
Záleží aká jednotka náš systém používa. Ak je to špeciálna jednotka, potom má miesto velenia, na ktorom sa nachádza štáb, ktorý plánuje a riadi celú zásahovú operáciu. Veliteľ a štáb musí s vojakmi komunikovať. K tomu využíva práve systém Comtanet, ku ktorému sú pripojené rôzne typy rádiových staníc. Rádiové stanice zabezpečujú, že velitelia sa dovolajú priamo k výkonným jednotkám aby získavali živé informácie o aktuálnom zásahu. Pomocou systému je tiež možné prenášať nie len zvuk ale aj obraz z kamery, ktorú má vojak umiestnenú na svojej helme. Kamera môže byť umiestnená aj na inom mieste, napríklad na puškohľade u ostreľovačov.
Čo všetko je možné cez tento systém prenášať? Je to len hlas a video?
Prenášať je možné hlasovú komunikáciu vojaka s veliteľom, videoinformáciu a polohu vojaka. Veliteľ potom vidí kde presne sa všetci vojaci nachádzajú, ale aj vojaci medzi sebou vidia, kde sa nachádzajú ich kolegovia. Znižuje sa pravdepodobnosť nežiadúceho ohrozenia kolegov, čo sa tiež môže stať. Prenášať je možné aj správy napríklad v situáciách, kde vojak musí byť potichu a nemôže komunikovať hlasom. Pochopiteľne je celá komunikácia šifrovaná.
Foto: Aliter Technologies
Tieto zariadenia vyrábate na Slovensku?
Konkrétne Comtanet sa vyrába na Slovensku. Celý systém navrhujeme v našej centrále v Bratislave a v našej pobočke v Liptovskom Mikuláši. Slovenské jednotky používajú podobnú verziu nášho systému napríklad v Afganistane, ale používať sa môže viacmenej v akýchkoľvek podmienkach. Zariadenia spĺňajú vojenské štandardy, navyše ich dávame testovať do autorizovaných certifikačných organizácií. Zadefinujeme aké štandardy majú spĺňať a tieto organizácie potom urobia testy napríklad na vibrácie. Zariadenie sa položí na vibračnú podložku na určitý čas a sleduje sa, čo sa s ním robí. Ďalšími príkladmi testov sú zmrazovanie, umiestňovanie do tepelných komôr, testovanie odolnosti voči nárazom.
Slovensko je v porovnaní s inými dodávateľskými krajinami veľmi malé. Je tu dostatok odborníkov? Alebo aké sú pre vás najväčšie výzvy a hrozby?
Hlavnou výzvou pre nás je naozaj mať kvalifikovaný personál, ktorý je odborne zdatný, má potrebné odborné certifikáty. Ako firma musíme mať tiež previerku priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktorá je v tomto odbore potrebná nie len v súvislosti s personálom. A potom je samozrejme dôležité, aby sme boli úspešní v projektoch obstarávania a mali referencie. Tie nám poskytujú partneri ako je Airbus Defence and Space, Ericsson alebo aj BAE Systems (pozn. anglická firma, ktorá je jedným z najväčších dodávateľov obranných systémov na svete).