Pred 25 rokmi vznikla prvá internetová webová stránka

Internetová služba World Wide Web vznikla pôvodne ako prostriedok na zdieľanie vedeckých informácií. Po tom, čo sa v 90. rokoch internet viac rozšíril mimo akademickej sféry, dokázal web zásadne zmeniť spôsob, akým pracujú a bavia sa stámilióny ľudí po celom svete. Prvý webovú stránku info.cern.ch sprevádzkoval jej otec Timothy Berners-Lee pred 25 rokmi, 6. augusta 1991.

08.08.2016 11:00
www, world wide web, internet Foto:
Kým v roku 1994 existovalo 10-tisíc www webových stránok, v súčasnosti ich je vyše miliardy.
debata

Web sa zrodil na pôde Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) so sídlom v Ženeve. V polovici roka 1980 prišiel do tejto medzinárodnej vedeckej organizácie ako konzultant britský softvérový inžinier Berners-Lee. Pre svoju osobnú potrebu vtedy naprogramoval jednoduchý elektronický katalóg, prístupný odkiaľkoľvek prostredníctvom počítačovej siete. Jednotlivé stránky spájal systém odkazov, vďaka ktorým sa dali ľahko vyhľadať súvisiace informácie. Odtiaľ bol len krôčik k vytvoreniu systému internetových stránok, medzi ktorými je možné jednoducho prechádzať pomocou hypertextových odkazov.

Skôr ako však k zrodu World Wide Web došlo, uplynulo celé desaťročie. Koncom roku 1981 totiž Berners-Leemu vypršal pôvodný šesťmesačný kontrakt a odišiel pracovať pre firmu Image Computer Systems. Až po návrate do Ženevy v polovici dekády svoj niekdajší nápad rozpracoval, takže ho na jar 1989 mohol CERN-u ponúknuť ako riešenie dlhodobých problémov so zdieľaním dát medzi vedeckými tímami.

„Keď som WWW vytváral, všetky potrebné časti už existovali. Nápad s hypertextovým prepojením dokumentov mal už Vannevar Bush a Ted Nelson v roku 1945, resp. 1963. Paul Mockapetris vymyslel systém adresných domén a Vint Cerf komunikačný prenosový protokol. Len som všetky nápady spojil,“ hovorí skromne Berners-Lee. Len „všetko spojiť“ však nestačilo.

Berners-Lee vymyslel programovací jazyk HTML, umožňujúci formátovanie textu vrátane vkladania odkazov na iné dokumenty a prenosový hypertextový protokol (HTTP). Je tiež autorom prvého webového prehliadača, teda programu umožňujúceho prepojené dokumenty prehliadať a pohodlne preskakovať v sieti (surfovať). Jeho prehliadač sa pôvodne volal WorldWideWeb, neskôr bol premenovaný na Nexus.

Svoj nápad celosvetovej pavučiny dal Berners-Lee neskôr voľne k dispozícii ako „open source“, aby ho iní mohli ďalej rozvíjať. Z prvých zlepšení nemožno nespomenúť aspoň jedno meno – Američana Marka Andreessena, ktorý svojím prehliadačom Mosaic, umožňujúcim zobrazovať aj grafiku, sprístupnil web širokej užívateľskej obci.

Svoje servery začali vzápätí zriaďovať európske i americké vedecké inštitúcie. V novembri 1992 bolo po celom svete 26 serverov. O rok neskôr ich počet presiahol päť stoviek a koncom roka 1994 už ich bolo 10-tisíc kusov, pričom sa k nim pripájalo okolo desať miliónov užívateľov. Príčinou tohto raketového rastu bolo rozhodnutie Európskej organizácie pre jadrový výskum, ktorá na jar 1993 poskytla verejnosti možnosť využívať WWW úplne zadarmo.

Novinári sa Berners-Leeho v minulosti opakovane pýtali, či neľutuje rozhodnutie poskytnúť web užívateľom bezplatne. Vždy im pritom prišla rovnaká odpoveď. Neľutuje. V interview z októbra 2009 Berners-Lee napoly žartom vyhlásil, že spätne banuje len jednu vec, a to rozhodnutie použiť dvojitú lomku pre oddelenie názvu protokolu od domény webu v adresách webových stránok. Vecne vzaté, to nebolo potrebné a niektorí užívatelia si na to vraj neskôr sťažovali. Obligátnu formulku http: // však dnes už aj tak väčšina prehliadačov dopĺňa do adresného riadka automaticky.

Za svoj prínos svetu informačných technológií bol Timothy Berners-Lee mnohokrát ocenený a v roku 2004 ho britská kráľovná dokonca povýšila do šľachtického stavu.

Práci na rozvoji webu sa venuje dodnes, či už ako vysokoškolský profesor, alebo ako predseda organizácie World Wide Web Consortium (W3C), ktorá definuje nové a rozvíja existujúce technické štandardy webu. Berners-Lee je tiež známy ako otec myšlienky takzvaného sémantického webu, na ktorom nebudú informácie uložené a štruktúrované náhodne ako dnes, ale podľa štandardizovaných pravidiel uľahčujúcich ich vyhľadanie a spracovanie.

V roku 2014 prvýkrát prekročil počet aktívnych webových stránok na svete jednu miliardu. Znamená to, že každý tretí užívateľ internetu štatisticky vlastní jednu webovú adresu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #WWW #world wide web #Timothy Berners-Lee