Autá zbierajú dáta o ľuďoch. Kam až to dôjde?

Z moderných áut sa stali vďaka novým technológiám pojazdné nahrávacie stanice. Prostredníctvom smartfónu zaznamenávajú, komu vodič volá a píše, pamätajú si navštívené webové stránky, naladené rozhlasové stanice a dokonca vedia varovať šoféra, ak prekročí povolenú rýchlosť.

11.08.2017 13:00
auto Foto:
debata (3)

O informácie z týchto počítačov na štyroch kolesách sa zaujímajú nielen výrobcovia áut, ale aj miestne vlády, obchodníci, poisťovne a technologické spoločnosti. Otázkou je, kto všetko má k týmto informáciám prístup.

Podľa serveru Information Age pritom bude auto už v blízkej budúcnosti ako „veľký brat“ poznať naše želanie ešte skôr, ako ho vyslovíme. Bude vedieť, kam si ráno najradšej zájdeme na kávu, sám zariadi platbu a zinkasuje vernostné body. Bude si pamätať, v ktorom hoteli sa nám naposledy nepáčilo a nasmeruje nás do iného. Tieto automatizované systémy budú vedieť, kde nakupujeme, bývame a čo robíme počas víkendu. Budeme sa blížiť k obchodu a na internete na nás „vyskočí“ zľavový kupón do kilometer vzdialenej predajne či reštaurácie. Auto si totiž pamätá, že sme tam pred mesiacom boli.

Niektorí odborníci podľa serveru detroitnews.com predpovedajú, že do roku 2030 vygeneruje zber dát ročne zisk až 750 miliárd dolárov.

V Spojených štátoch existujú obmedzujúce pravidlá pre takzvané čierne skrinky, ktoré zaznamenávajú napríklad rýchlosť vozidla a pozíciu bezpečnostného pásu pred, počas a po nehode. Žiadny zákon však nepokrýva dáta zo všetkých možných ďalších zariadení v aute – napríklad z diagnostických systémov a radarových senzorov. Niektoré autá vedia zaznamenať pohyby vodičových očí, váhu ľudí na predných sedadlách a či má vodič ruky na volante. Žiaden zákon na svete však nevie zabezpečiť, aby spoločnosti nepracovali s menami a ďalšími osobnými informáciami alebo napríklad určovali, ako môžu byť tieto dáta použité.

Hoci informácie sa dostanú aj k vývojárom aplikácií, ako je Google alebo Spotify, hlavným zberateľom dát sú výrobcovia áut. To síce pre nich potenciálne predstavuje nové príležitosti, ale aj problémy vo vzťahu k zákazníkovi. Automobilka General Motors v roku 2011 narazila, keď chcela zdieľať dáta zo svojho komunikačného systému Instar s ďalšími spoločnosti a organizáciami bez dodatočného súhlasu zákazníka. Táto zmena v užívateľských podmienkach vyvolala mnohé sťažnosti. Incident je spomenutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2012 týkajúceho sa neoprávneného sledovania ako dôkaz, že vodiči očakávajú za volantom súkromie.

Napríklad vo Francúzsku nechcú, aby automobilky zbierali dáta o tom, kedy a kde vodiči sú. V Nemecku sú zase citliví na informácie o rýchlosti.
Ben Volkow z firmy Otonomo

Slovensko nemá ani nepracuje na takejto legislatíve. Viac-menej sa čaká na výzvu z Bruselu. Mnoho spoločností preto považuje získavanie informácií ako problematický bod vo vzťahu k zákazníkom. Sú si vedomé toho, že klienti síce vítajú servisné upozornenia, ako je čas na výmenu oleja, ale tiež vedia, že dáta môžu byť ďalej použité. Automobilky sa preto nechcú príliš vyjadrovať k svojim ďalším plánom alebo firemnej politike, čo sa týka dát.

V Európe je niekoľko krajín, ktoré majú zákony stanovujúce, aké informácie o vodičoch môžu byť zaznamenávané. „Napríklad vo Francúzsku nechcú, aby automobilky zbierali dáta o tom, kedy a kde vodiči sú. V Nemecku sú zase citliví na informácie o rýchlosti,“ povedal pre denník New York Times Ben Volkow z firmy Otonomo, ktorá sa zaoberá zákonmi o zbere informácií a ochranou súkromia. Automobilkám tento startup pomáha v orientácii v meniacich sa zákonoch a predpisoch. Pre rôzne kultúrne a právne rozdiely je pre výrobcov vozidiel zložité zbierať dáta a neporušovať pri tom pravidlá, ponúkať špeciálne služby zákazníkom alebo predávať ďalej získané informácie.

Nejde pritom o malý problém. Automobilka Daimler má dokonca špeciálne oddelenie na ochranu dát. Firma podľa svojej hovorkyne už pracuje na tom, aby bol zber informácií v súlade s novými pravidlami o ochrane súkromia, ktoré začnú platiť v máji v Európskej únii. Táto nová legislatíva, známa pod skratkou GDPR, počíta okrem iného s veľkými pokutami za neochránenie dát klientov.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #autá #počítač #informácie #technológia