Vyvinúť komerčne využiteľné kvantové systémy sa snaží viacero firiem vrátane IBM, Google, Intel, Microsoft Corp., Rigetti Computing a kanadskej D-Wave Systems Inc. Terajšie kvantové počítače sú však stále príliš malé a príliš náchylné na chyby, než aby vo väčšine úloh prekonali bežné superpočítače.
Kvantový počítač je zariadenie, ktoré v operáciách s dátami využíva fenomény známe z kvantovej mechaniky, ako je napríklad superpozícia alebo kvantové previazanie. Vďaka kvantovým javom môže stroj pracovať oveľa rýchlejšie ako bežné počítače – vie skúmať všetky potenciálne riešenia zadanej úlohy naraz.
Aktuálny prielom IBM neznamená, že je kvantová počítačová technika pripravená na bežné používanie. Qubity vo všetkých dnešných kvantových počítačoch dokážu zostať v kvantovom stave len zlomok sekundy. Len čo sa ich stav zmení, začínajú robiť. Spoločnosti IBM sa podarilo udržať qubity v kvantovom stave počas 90 mikrosekúnd, čo je síce rekord, ale stále je to málo.
V každom prípade 50 qubitov je významný vývojový medzník, píše portál technologyreview.com. Možnosti doterajších systémov sa obmedzovali na vykonávanie výpočtov, ktoré by zvládol aj konvenčný superpočítač. Zariadenie s 50 qubitmi môže riešiť úlohy, ktoré by bez kvantovej technológie bolo mimoriadne ťažké splniť. Počítačové firmy sa síce v oblasti kvantovej výpočtovej techniky snažia prelomiť hranice. IBM preto pracuje na počítači s 20 qubitmi, ktorý by zákazníkom sprístupnila vo svojej cloudovej platforme. V pláne to má do konca tohto roka.
Nie je jednoduché vysvetliť, ako kvantový počítač pracuje. Klasický počítač pracuje s bitmi. Každý bit má hodnotu 1 alebo 0. Čo je to isté ako áno a nie. Qubit (kvantový bit) môže mať hodnotu 0 alebo 1 a aj 0 a 1 zároveň a aj všetko medzi tým. Kvantový počítač tak získava nevídanú výpočtovú silu, ktorá sa hodí napríklad pri šifrovaní – kybernetickej bezpečnosti.