Za objav kocky cukru podľa legendy vďačí svet manželke Jacoba Christopha Rada, riaditeľa rafinérie cukru v Dačiciach na Morave, ktorá sa pri krájaní cukru zranila.
Od vydania patentu na kockový cukor, ktorý Rad dostal od cisára, uplynulo v utorok (30. 1.) presne 175 rokov. Cukor zlisovaný do najrôznejších tvarov sa medzitým stal aj predmetom záujmu mnohých zberateľov, napísala agentúra DPA.
„Za svoj vynález dostal cisárske privilégium, čo bol akýsi predchodca patentu,“ vysvetlil hovorca rakúskeho patentového úradu. Pod privilégiom udeleným Radovi bol podpísaný cisár Ferdinand I.
Nová technológia, ktorú Rad vyvinul údajne pre zranenie svojej manželky, spočívala v naplnení mosadznej formy so štyristo štvorcovými priehradkami cukrovou múčkou, jej následnom lisovaní a dvanásťhodinovom sušení. V dačickej továrni Rad postupne vyrábal 1,1 tony kockového cukru denne.
Radov vynález sa neuchytil ihneď všade, stal sa však vďaka papierovému obalu obľúbeným reklamným predmetom podávaným ku káve či čaju. „Dizajn balenia sa veľmi líšil, kaviarnici si robili reklamu či bojovali proti dani z nápojov,“ povedala v rozhovore s DPA Karin Rädelová zo stredonemeckého Seligenstadtu, predsedníčka Nemeckého klubu zberateľov cukru (DZDF).
Vo svojej „cukrovej komore“ má zbierku, ktorá obsahuje viac ako 160-tisíc sladkých kociek. Najstarším kúskom v jej zbierke je kocka zo svetovej výstavy v New Yorku v roku 1939. Prvú kocku cukru tejto zberateľke venoval jej otec bez toho, aby tušil, čo tento zdanlivo nevinný darček rozpúta. Dnes má Rädelová v zbierke spolu asi tonu cukru.
So svojou zvláštnou vášňou nie je zďaleka sama. „Celé Nemecko je plné tajných zberateľov cukru,“ povedala. Takmer každý týždeň ju vraj kontaktujú dedičia, ktorí si nevedia rady so sladkými zbierkami svojich zosnulých príbuzných.
Dnešné zbierky v Nemecku podľa Rädelovej vznikali predovšetkým v 50. rokoch 20. storočia. Pokiaľ niekto sladké kocky zhromažďoval už skôr, väčšinou sa nezachovali. „Počas vojny bolo veľa zbierok zjedených,“ uviedla.