Ako umelá inteligencia sa podľa Mikolova dnes označuje všeličo, v najlepšom prípade systémy založené na aplikácii časti štatistiky. Ľudia preto môžu získať dojem, že vytvorenie umelej inteligencie, ktorá by bola porovnateľná s ľudskou, je už na dosah. „Zatiaľ sme však od tohto ideálu stále rovnako ďaleko, na veľké objavy ešte stále čakáme. Podľa mňa budeme potrebovať nové prevratné nápady. Doteraz to skôr vyzerá, že postupy, ktoré sme vyskúšali za posledných 50, 60 rokov, nebudú fungovať,“ povedal.
Aj tieto slepé uličky podľa neho so sebou priniesli určité vylepšenia, ako napríklad strojový preklad. Tejto oblasti sa sám venoval, jeho vektorové reprezentácie slov viedli k skokovému zlepšeniu prekladu, ktorý rozvinul pre Google.
Ľudstvo nemá nič, čo by mohlo nazvať umelou inteligenciou
Napriek tomu podľa jeho slov teraz ľudstvo nemá nič, čo by mohlo nazvať umelou inteligenciou. To platí napríklad aj o chatbotoch alebo humanoidnej robotke schopnej odpovedať na vopred pripravené otázky. Označiť ich za nositeľa umelej inteligencie je podľa Mikolova len súčasť biznisplánu spoločností, ktoré ich vyvinuli.
„Ľudia by mali mať zdravo skeptický prístup a pýtať sa autora na živé demo, ktoré si môžu vyskúšať,“ uviedol. Len čo je na položenie otázky potrebné nahlásiť ju s predstihom, aby ju vývojári stihli zakódovať, o umelej inteligencii sa nedá hovoriť.
„Hovorí sa tomu Human in the Loop – v cykle je zahrnutý človek, ktorý robotovi pomáha. To môže mať zaujímavé výsledky, ale nie je to vedecký cieľ, ktorý máme a kedy by stroj mal byť schopný generovať nové odpovede, byť kreatívny a vytvárať nové vzory. Tam nie sme. Súčasné techniky zlyhávajú tam, kde ide o generalizáciu. Aby bol schopný robiť niečo, pre čo sme ho explicitne nenaprogramovali a neukázali mu veľké množstvo trénovacích príkladov,“ vysvetlil.
Podobných slepých uličiek je podľa neho vo vývoji umelej inteligencie veľa. „Som optimistický v tom, že je ešte veľa nevyskúšaných uličiek. Niektoré sú veľmi zaujímavé. Odbor vyrástol a počet ľudí, ktorí robia na umelej inteligencii, je násobne vyšší ako pred desiatimi či pätnástimi rokmi,“ povedal. Veľký záujem dáva síce väčšiu šancu na zásadný prelom, na druhej strane však nahráva tým, ktorí sa na tejto vlne snažia zarobiť a „prestreľujú“ sľuby nad to, čo je reálne a možné. „Niekedy mi to trochu pripomína alchymistov, ktorí sľubovali vytvorenie kameňa mudrcov a elixíru života. Teraz máme tiež v odbore expertov, ktorí sľubujú hory-doly,“ uviedol.
Ako objav ohňa
O vyvinutie umelej inteligencie sa snažia vedci na celom svete a podľa Mikolova v týchto pretekoch nemusí zvíťaziť ekonomicky silný hráč.
„Uvidíme, komu sa to podarí ako prvému. Ani by som si netrúfal tipnúť, odkiaľ to môže prísť. Rozhodne to nemusí vyvinúť niekto z Googlu, Facebooku, IBM, ale môže to byť niekto z vysokej školy v Európe. V podstate ktokoľvek,“ povedal.
Ak sa podarí umelú inteligenciu skutočne vyvinúť, bude to podľa Mikolova pre ľudstvo podobný skok, aký znamenal objav ohňa. „Umelá inteligencia má najväčší potenciál zlepšiť život. Myslím si, že bude rozširovať človeka a jeho schopnosti podobne, ako auto zlepšuje možnosti človeka sa pohybovať,“ povedal.
Od umelej inteligencie a nástupu súvisiacich technológií si sľubuje aj rozšírenie ľudského intelektu. Naopak, neverí v apokalyptický scenár, podľa ktorého stroje zničia človeka a ovládnu planétu. „Vidím to skôr tak, že počítače a ľudia budú integrovaní dokopy a vznikne nový stupeň života, ktorý bude schopný robiť to, čo je doteraz nepredstaviteľné,“ uviedol Mikolov.