Foto: SITA/AP, Teresa Crawford
Prelomové štúdie podľa nich ukazujú, že opätovné získanie kontroly nad končatinami nie je nemožné.
Dvadsaťdeväťročný Jered Chinnock má nohy paralyzované po nehode na snežnom skútri v roku 2013. Na klinike Mayo v americkom štáte Minnesota sa s pomocou „chodítka“ opäť dokázal hýbať. Chirurgovia pod vedením Kendalla Leeho mu do chrbtice umiestnili elektródu napojenú na stimulátor implantovaný do brušnej dutiny a vonkajšie ovládacie zariadenia. „Skutočnosť, že sme dokázali stimulovať jeho miechu, je podľa nás kľúčové pre to, aby mohol pacient nad svojimi pohybmi opäť postupne získavať vedomú kontrolu,“ povedal Lee podľa agentúry AP.
Počas celkom 113 rehabilitačných cvičení v priebehu nasledujúceho roka vedci upravovali výkonnosť stimulátora, aby Chinnockovi umožňoval čo najväčšiu samostatnosť. Ako spomenul článok v Nature Medicine, muž v rámci terapie prešiel 102 metrov.
Testovaná metóda však nepredstavuje priamo „liek“ – osoby, ktoré postihlo ochrnutie nôh, síce dokázali chodiť, ale len s opornými rámami či inou pomocou. „S chôdzou to nie je tak, že by som jednoducho odložil vozíček a vyrazil,“ potvrdil pre AP Chinnock. „Avšak je tam aj určitá nádej, pre mňa i ďalších ľudí, že sa možno dopracujem k tomu, aby som mohol nechať vozíček a dôjsť si bez akejkoľvek pomoci aspoň k chladničke,“ dodal.
Stimulátor pomohol aj ďalším pacientom
So svojimi skúsenosťami sa podelil aj iný pacient, konkrétne 23-ročná Kelly Thomasová, ktorá sa zúčastnila štúdie University of Louisville v štáte Kentucky. „Raz sme chodili a lekári mi pomáhali ako obvykle. Zrazu prestali a ja urobila možno tri, štyri ďalšie kroky. Do očí sa mi vhrnuly slzy,“ priznala. Samostatne dokázal chodiť ešte ďalší pacient z jej skupiny, u ďalších dvoch terapia taká úspešná nebola.
Liečba je súčasťou snahy vrátiť osobám po poranení chrbtice kontrolu nad motorikou, podľa lekárov predstavuje terapia s elektrickými stimulátormi sľubný prístup, ktorý vyžaduje hlbšie skúmanie.
„Som z toho nadšená,“ okomentovala to odborníčka na rehabilitáciu z Univerzity Johnsa Hopkinsa v štáte Maryland Cristina Sadowski, ktorá sa na výskume nepodieľala. Upozornila však, že metóda s implantovaným stimulátorom nemá pri každej osoby s poranením chrbtice rovnaký efekt. Vysvetlila, že metóda využíva zvyškové nervové spojenia, ktoré nie sú po poškodení miechy používané. Podľa jednej teórie sú nervy pod miestom poškodenia síce nečinné, ale stále živé. Vysielanie elektrických impulzov v špeciálnych vzorkách by nefunkčné obvody mohlo prebudiť a v kombinácii s dôkladnou rehabilitáciou im umožniť opäť prijímať jednoduché príkazy.
„Isté zotavenie možno dosiahnuť, ak máte správne podmienky,“ poznamenala na záver profesorka Susan Harkemaová, ktorá sa zaoberala štúdiou v Kentucky. Miecha sa podľa nej opäť naučí pracovať – nie tak dobre ako predtým, ale nejakým spôsobom fungovať môže.