Nobelovu cenu za fyziku získali traja vedci za objavy v laserovej fyzike

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2018 získala trojica vedcov Arthur Ashkin (USA), Gérard Mourou (Francúzsko) a Donna Stricklandová (Kanada) za "prelomové vynálezy v oblasti laserovej fyziky". Oznámila to v utorok švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje.

02.10.2018 12:25 , aktualizované: 16:59
nobelova cena, Arthur Ashkin, Gerard Mourou,... Foto: ,
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2018 získala trojica vedcov Arthur Ashkin (USA), Gérard Mourou (Francúzsko) a Donna Stricklandová (Kanada) za "prelomové vynálezy v oblasti laserovej fyziky".
debata (3)

Arthur Ashkin pôsobiaci v Bellových laboratóriách v americkom New Jersey je vo veku 96 rokov najstarším laureátom v histórii udeľovania Nobelovej ceny. Zaslúžil sa o rozvoj optickej pinzety, ktorá využíva svetelné lúče na uchopenie miniatúrnych objektov, napríklad živých buniek, informoval denník The Guardian.

Gérard Mourou (École Polytechnique Palaiseau, University of Michigan) a Donna Stricklandová (University of Waterloo, Kanada) vyvinuli technológiu, ktorá vytvára ultrakrátke optické impulzy vysokej intenzity. Používa sa okrem iného pri operáciách očí.

Trojica laureátov si rozdelí finančnú odmenu vo výške deväť miliónov švédskych korún (870.000 eur). Cenu si prevezmú z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva na oficiálnej ceremónii 10. decembra.

Napodobnila Sklodowskú

Stricklandová je prvá laureátka tejto ceny po 55 rokoch. Jedinými dvoma ženami, ktoré doteraz získali Nobelovu cenu za fyziku, sú Marie Curie-Sklodowská v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia a Maria Goeppertová-Mayerová v roku 1963 za tvorbu modelu atómového jadra.

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2017 dostala trojica amerických vedcov Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za prínos k pozorovaniu gravitačných vĺn.

V pondelok vyhlásili mená laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Získali ju imunológovia James P. Allison z USA a Tasuku Hondžó z Japonska za objav liečby rakoviny pomocou inhibície negatívnej imunitnej regulácie.

Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu sa začala séria udeľovania týchto prestížnych ocenení. V stredu oznámia cenu za chémiu, v piatok za mier a v pondelok za ekonómiu. Cena za literatúru tento rok udelená nebude.

Vizitky laureátov Nobelovej ceny za fyziku

Arthur Ashkin (96)

  • Ashkin sa stal vo svojich 96 rokoch najstarším nositeľom Nobelovej ceny; doteraz bol najstarší americký ekonóm ruského pôvodu Leonid Hurwicz, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2007 vo svojich 90 rokoch.
Arthur Ashkin Foto: Reuters, BRENDAN MCDERMID
Arthur Ashkin Arthur Ashkin
  • Až do odchodu do dôchodku v roku 1992 pracoval štyridsať rokov v Bellových laboratóriách. Jeho výskumy viedli v 80. rokoch k vynálezu optickej pinzety, ktorou možno presne manipulovať s mikroorganizmami. Jeho bádaním sa inšpiroval ďalší popredný fyzik Steven Chu, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1997.
  • Narodil sa 2. septembra 1922 v Brooklyne. Vyštudoval fyziku na Kolumbijskej univerzite a počas vojny sa podieľal na vývoji špeciálnych elektrónok (magnetrónov) využívaných pri výrobe vojenských radarov. Na Cornellovej univerzite vyštudoval jadrovú fyziku.
  • Je členom mnohých odborných spoločností a na svojom konte má takmer 50 patentov.
  • Aj v pokročilom veku sa po odchode do dôchodku venoval svojmu odboru vo svojej domácom laboratóriu.
  • Jeho brat Julius sa podieľal na projekte Manhattan, teda výrobe prvej americkej atómovej bomby. Má aj sestru, ďalšie sestra zomrela v mladom veku.

Gérard Mouro (74)

  • Francúzsky priekopník v obore elektrického inžinierstva a výskumu laserov. So svojimi kolegami z Michiganskej univerzity, kde pôsobil od roku 1988 ako profesor katedry elektrotechniky a informatiky, prispel k výskumu magnetooptického Kerrovho javu.
Gérard Mourou Foto: Reuters, CHARLES PLATIAU
Gérard Mourou Gérard Mourou
  • Narodil sa 22. júna 1944 v Albertvi­lle, vyštudoval fyziku na univerzite v Grenobli a v roku 1973 získal doktorát na univerzite v Paríži.
  • Študoval a pôsobil ako profesor tiež napríklad na prestížnej parížskej polytechnike (École Polytechnique) a ďalších vysokých školách. Bol riaditeľom laboratórií v parížskom technickom ústave Ensto. V roku 1990 založil a viedol na Michiganskej univerzite centrum pre výskum ultrarýchlych optických javov (CUOS).
  • V roku 2012 dostal Rad čestnej légie.

Donna Stricklandová (59)

  • Priekopníčka v oblasti laserovej optiky, predsedníčka americkej Optickej spoločnosti (OSA). Nobelovu cenu za fyziku získala za prácu, ktorú vytvorila pri svojom doktorandskom štúdiu.
Donna Stricklandová Foto: SITA/AP
Donna Stricklandová Donna Stricklandová
  • Narodila sa 27. mája 1959 v kanadskom Guelph, v roku 1981 vyštudovala fyziku na McMasterovej univerzite v Hamiltone v štáte Ontario a v roku 1989 získala doktorát z optiky na Univerzite v Rochesteri.
  • V rokoch 1988–1991 pracovala v kanadskej Národnej rade pre výskum (NRC), potom prešla do laserového oddelenia Národného laboratória Lawrenca Livermore v Kalifornii.
  • V roku 1992 začala pracovať v Technologickom stredisku pre fotoniku a optoelektronické materiály pri Princetonskej univerzite.
  • V roku 1997 sa stala odbornou asistentkou a neskôr profesorkou fyzikálneho oddelenia Univerzity vo Waterloo. Tu jej ultrarýchla laserová skupina vyvinula laserové systémy vysokej intenzity pre nelineárne optické výskumy.
  • V Optickej spoločnosti (OSA) Stricklandová pôsobila na rôznych pozíciách, od roku 2013 stojí v jej čele. V rokoch 2008–2011 reprezentovala LITA v rade Medzinárodnej komisie pre optiku (ICO). Za svoju výskumnú činnosť získala mnohé ocenenia.
3 debata chyba
Viac na túto tému: #Nobelova cena #Nobelova cena za fyziku