Foto: twitter.com/Mario_Kompai
Výsledky prvých testov novinárom v Bruseli prezentovala koordinátorka projektu, írska profesorka Dympna Caseyová, podľa ktorej robot dokázal oživiť sociálne väzby pacientov a posilňoval ich mentálnu aktivitu. Prekvapilo ju, ako ľahko si MARIO získaval ich priazeň.
Pojazdný robot je o niečo nižší ako dospelý človek a tvarom pripomína figúrku z hry Človeče nehnevaj sa. S pacientmi dokáže komunikovať vďaka digitálnemu rečovému systému, pričom na výber je mužský aj ženský hlas. Na prednej strane má robot dotykovú obrazovku, cez ktorú používatelia ovládajú jeho funkcie.
„Obsah bol utváraný samotnými osobami s demenciou, sú to veci, s ktorými skutočne chceli pomôcť,“ opísala Caseyová vývoj robota, do ktorého boli zapojené desiatky pacientov. MARIO im potom napríklad pripomínal narodeniny blízkych a rôzne výročia, dohodnuté schôdzky s lekármi či to, že si majú vziať lieky. Obsahoval tiež rôzne herné aplikácie, hudobný prehrávač či „spomienkovú“ aplikáciu, ktorá pripomínala radostné udalosti zo života pacientov a nabádala ku konverzácii.
Osamelosť a nedostatok interakcie s ďalšími ľuďmi je podľa Caseyovej zásadnou výzvou v starostlivosti o osoby trpiace demenciou. „Mnoho z nich trávia veľa času tým, že sedia sami doma, napríklad pri televízii,“ povedala. Na demenciu neexistuje liek, avšak terapia stimulujúca spoločenské vyžitie pacientov kvalitu ich života zlepšuje a spomaľuje zhoršovanie ich stavu, dodáva profesorka Írskej národnej univerzity v Galway.
Robota si v rámci pokusu vyskúšalo 38 pacientov v troch krajinách a troch rôznych kontextoch. V Taliansku bol nasadený v bežnom nemocničnom prostredí, v Írsku v špeciálnom ústave a v Anglicku bol zapojený do domácej starostlivosti. Testy v reálnom prostredí trvali vždy osem týždňov. Pacienti vraj na nového asistenta reagovali nadšene a často o ňom hovorili ako o priateľovi. Prevažne pozitívne boli podľa Caseyovej aj ohlasy od opatrovateľov či príbuzných pacientov. „Na začiatku som mala pochybnosti o tom, či ľudia prijmú robota… a oni ma úplne ohromili,“ povedala.
Skúšobná prevádzka podľa autorov projektu priniesla sľubné výsledky a ukázala, že MARIO je schopný sociálnu izoláciu osôb s demenciou znížiť a tiež ich prinútiť ku koncentrácii pri používaní aplikácií. Caseyová uviedla, že svoje poslanie plnil najlepšie, keď fungoval ako akýsi prostredník v interakcii s ďalšou osobou. Vďaka jeho prítomnosti údajne niektorých pacientov začali aj častejšie navštevovať ich vnúčatá.
Od väčšiny zúčastnených sa MARIO dočkal pozitívnych reakcií, avšak objavili sa aj isté problémy. Veľkou úlohou pre prípadné pokračovanie projektu by bolo zabezpečenie lepších technologických zručností opatrovateľov pre optimálnu prácu s robotom. Autori chcú tiež zapracovať na rečovom systéme a vybaviť robotického pomocníka schopnosťou rozoznávať tváre.
MARIO showed @euronews how companion #robots make a difference to people with #dementia. Tune in to Euronews this week or check the link to see Prof Dympna Casey & her team. https://t.co/FoTOoMGjpD @H2020Projects @NUIGalwayPress pic.twitter.com/dOBKr2DqdN
— Mario Kompai (@Mario_Kompai) 11. apríla 2018
„Potrebujeme viac testov v reálnom svete s väčšími počtami účastníkov, aby sme potvrdili zistenia a ďalej preskúmali, čo je pre osoby trpiace demenciou užitočné,“ uvádza Caseyová.
Pilotnä fázu jej projektu podporil bezmála štyrmi miliónmi eur európsky program Horizon 2020 a tím teraz usiluje o ďalšie peniaze z rozpočtu Európskej únie. „Už sme požiadali a veríme, že to vyjde, ale budeme si musieť počkať,“ povedala Caseyová. Zároveň podotkla, že MARIO nikdy nebude viac ako robot-spoločník a cieľom projektu nie je nahrádzať opatrovateľa či zdravotné sestry.
Vzhľadom na pokrok v oblasti inteligentných technológií ale očakáva, že jeho nová verzia bude značne pokročilejšia a že oblasť robotických asistentov všeobecne čakajú v najbližších niekoľkých rokoch veľké zmeny.