Do vesmíru sa podľa Roskosmosu dostali naraz ruská meteorologická družica Meteor-M 2–2 a viac ako tri desiatky minisatelitov (Cubes). Ide o tri ruské prístroje a tridsiatka aparátov z celkom 11 krajín, vrátane Českej republiky, ale i napríklad Británie, Francúzska, Nemecka, Švédska a Spojených štátov.
Družicu Lucky-7, ktorá má hmotnosť zhruba 1,5 kilogramu,zostrojili Jaroslav Laifr a Pavel Kovář z Českého vysokého učení technického (ČVUT) a firma SkyFox Labs. Mala by umožniť overovanie najnovších vedeckých poznatkov o stavbe elektronických systémov a o rádiovej komunikácii vesmírnych sond.
Okrem Lucky-7 sú teraz na obežnej dráhe v ruskej družici Socrat-R tiež detektory pre monitorovanie kozmického počasia a radiačného poľa v okolí Zeme, vyvinuté tímom Václava Vrby z Fakulty jaderné a fyzikálně inženýrské (FJFI) ČVUT. Patrí k nim aj dozimeter z Ústavu jadrovej fyziky AV ČR.
Českí vedci očakávajú, že by sa im Lucky-7 mala prvýkrát ozvať pri prelete o 15:40 SELČ. Pokiaľ ide o detektory, zistiť, či sú v poriadku a prevádzkyschopné, môže trvať niekoľko dní.
"Družica Socrat-R bude monitorovať kozmické počasie a radiačné pole v okolí Zeme. To je veľmi dôležité hlavne v čase, keď by sa mali zvýšiť aktivity vo vesmíre a kedy sa chystá návrat človeka na Mesiac a cesta na Mars. K tomu účelu je družica vybavená dozimetrickými zariadením, ktoré umožňuje detekovať častice kozmického žiarenia a zisťovať aj prípadnú dávku, ktorej by boli vystavení kozmonauti, "uviedol vedecký tajomník Ústavu jadrovej fyziky Vladimír Wagner.
Podľa Laifra je Lucky-7 vyrobená z bežne dostupných súčiastok a materiálov, preto je jej cieľom testovať použitie bežnej komerčnej elektroniky pri misiách v hlbokom vesmíre alebo na dlhodobých misiách, ako sú lety na Mesiac či na Mars.
„Nezostrojili sme len ďalší satelit, ale miniatúrne laboratórium. Vyskúšame niečo, čo ešte nikto predtým. Vďaka našim znalostiam o vplyve vesmírneho prostredia na elektroniku a materiály sme mohli využiť komponenty určené napríklad pre automobilový priemysel úplne inak, než ako sú bežne používané,“ povedal vedec.
Projekt za takmer pol milióna českých korún (takmer 20 000 eur) je podľa vývojárov najlacnejšou vedeckou družicou v histórii. Kovář na začiatku do prístroja investoval približne 1200 eur, zvyšok bol financovaný z predaja navigačného prijímača, ktorý Kovář pre družicu zostrojil, do zahraničia.
S družicou by vedci mali komunikovať dvakrát denne, neskôr to má za nich robiť prístroj pre automatickú komunikáciu. Družica by sa podľa Laifra mala udržať na obežnej dráhe okolo Zeme čo najdlhšie, možno aj 25 rokov.