Dnes si ani nedokážeme predstaviť to množstvo komplikácií a nadľudskej sily, ktoré predchádzali úspechu misie Apolla 11 pred 50 rokmi. Človek po prvýkrát pristál na Mesiaci nie len vďaka stovkám inžinierov z NASA, ale aj výpočtovej sile superpočítačov, ktoré dnes nie je možné porovnať ani len s výkonom smartfónov. Zásadný míľnik z roku 1969 tak môže poslúžiť aj ako ukážka toho, kam sa ľudstvo za 50 rokov posunulo.
Počítač IBM Systems/360 mal v roku 1959 na starosti všetky nezávislé výpočty a simulácie a zabezpečoval tiež komunikáciu medzi Zemou a lunárnym modulom. Spracovať dokázal 16,6 milióna inštrukcií za sekundu, disponoval 100-tisíc tranzistormi, dátovým tokom 1,3 megabitov za sekundu a približne dvoma megabajtami pamäte. Počítač s takýmto výkonom mal veľkosť dnešného auta a stál 3,5 milióna dolárov. Len pre porovnanie, výkonnejší superpočítač v roku 2019 dokáže spracovať 200 kvadrillión kalkulácií za sekundu (12-miliárdkrát rýchlejší), má až 10 petabajtov operačnej pamäte (5-miliárdkrát viac), 8 miliárd tranzistorov (80-tisíckrát viac) a dátový tok 10 gigabitov za sekundu (7-tisíckrát viac).
Výkon počítača z Apolla si je možné lepšie predstaviť pri porovnaní s výkonom smartfónov. Napríklad starší iPhone 6 so 64-bitovým procesorom Cortex A8 má až 1,6 miliardy tranzistorov a spracuje 3,36 miliardy inštrukcií za sekundu. Výkon počítača z roku 1959 tak prekoná 32,6-tisíckrát a operácie vykoná 120-miliónkrát rýchlejšie. Ak by sme realitu pritiahli za vlasy, nadnesene by sme mohli konštatovať, že päť rokov starý mobil by so svojim výkonom dokázal navigovať 120 miliónov vesmírnych modulov typu Apollo naraz!