Nový test vie odhaliť, kedy ľudia klamú pri rozpoznávaní tvárí. Deje sa tak na základe pohybov ich očí. Vedci zo škótskej University of Stirling zistili, že ľudia, ktorí klamali, keď im ukázali fotografiu známej tváre, nevedeli zakryť svoju reakciu. Vedci použili metódu, ktorá zaznamenáva pohyb očí osoby, ktorá sa pozerá na obrázky na monitore. Podobnú metódu používa polícia v Japonsku pri odhaľovaní pravdivosti tvrdení pri trestných činoch.
Projekt ConFace viedla Ailsa Millen, výskumníčka v oblasti psychológie na Stirling University, ktorá vysvetľuje, že ľudia polícii často klamú, aby chránili identitu zločincov. „Policajní vyšetrovatelia bežne používajú fotografie tvárí, aby pri zločinoch stanovili kľúčové identity,“ povedala Millen. „Niektorí svedkovia sú úprimní, avšak mnohí sú nepriateľskí a zámerne zamlčia, že danú osobu poznajú,“ pokračovala. Stáva sa tak podľa nej, napríklad, v prípade teroristických skupín, aby sa členovia navzájom chránili, alebo keď sa obeť bojí identifikovať páchateľa.
Vedci použili metódu známu ako Concealed Information Test (CIT, Test utajenej informácie), pri ktorom sa sledujú pohyby očí. V každom teste jeho účastníci popreli spoznanie jednej známej identity a správne odmietli neznáme tváre stlačením tlačítka a povedaním „nie“. Ukázalo sa, že väčšina ľudí nevie skryť svoju reakciu, ak spozná nejakú tvár. Čím viac sa snažili zakryť spoznanie tváre, tým viac znakov o tom, že sa tak deje, odhalili. „Namiesto toho, aby sme hľadali priamo znaky klamstva, zamerali sme sa na znaky spoznania (osoby) vo vzorcoch fixácií očí – napríklad, ako sa ľudia pozerali na niekoho, koho poznajú, v porovnaní s pozeraním sa na niekoho, pri ktorom to tak nie je,“ pokračovala Millen. Čím viac sa ľudia podľa nej pokúšali utajiť to, že osobu na obrázku poznajú, o to viac znakov, ktoré prezrádzali opak, sa u nich dalo pozorovať. „Výsledky ukázali, že je zložité naraz utajiť viacero znakov o spoznaní osoby,“ uzavrela Millen.
Hlavným cieľom testu bolo podľa Millen zistiť, či klamári môžu utajiť spoznanie osoby na základe inštrukcií pozerať sa na každú známu aj neznámu osobu pri rovnakej sekvencii fixácie očí. Výsledok ukázal, že tomu tak nie je.