Umelá inteligencia je len tak chytrá, ako jej umožníme a zvládne len toľko, koľko sme ju schopní naučiť. Názory vedcov na to, či môže byť pre ľudstvo nie len prínosom, ale aj hrozbou, sa rôznia. Kým jedni hovoria možnej o vzbure strojov, ktoré ovládnu svet, iní vyzdvihujú najmä benefity, ktoré ľuďom prinesie. Jedným z nich je aj počítačový vedec a autor kníh o umelej inteligencii, Martin Spano. Podľa neho vďaka umelej inteligencii ľudstvo vyrieši mnohé pálčivé problémy dneška vrátane zastavenia klimatických zmien, liečby rakoviny či obávaných chorôb, ktoré skľučujú subsaharskú Afriku.
Čo je to umelá inteligencia a čo by o nej mal vedieť laik?
Umelá inteligencia je softvér alebo počítačový program so schopnosťou učiť sa. Naučené vedomosti používa na rozhodovanie v nových situáciách, čím javí známky inteligencie, podobne ako ľudia. Keďže táto inteligencia nepochádza od ľudí, nazývame ju umelá inteligencia.
Môže umelá inteligencia naozaj nahradiť človeka? Má nejaké limity?
V súčasnosti to vyzerá tak, že umelá inteligencia bude schopná vykonávať postupne každú prácu, ktorú teraz robí človek. Ak má človek ešte šancu, tak je to práve v kreativite. Človek nie je výnimočný v tom, že pracuje, ale v tom, že dokáže bádať, skúmať, posúvať hranice, kam sa až dostal, či už fyzicky alebo znalosťou sveta okolo seba. Je to jediný známy tvor v celom vesmíre, ktorý si ten celý vesmír uvedomuje. Byť človekom tak neznamená nevyhnutne pracovať.
Niektorí odborníci sa na tému strojového učenia vyjadrujú skepticky. Podľa nich je umelá inteligencia len akousi dokonalou štatistikou. Ako to vidíte vy?
Je to tak. Pod umelou inteligenciou si je naozaj možné predstaviť „stroj, ktorý dokáže vynikajúco predpovedať“. Avšak nie je to presne to, čo robíme v živote aj my? Celé naše vnímanie sveta je založené na predikcii. Aj šofér vyhodnocuje situáciu na ceste a to, či mu napríklad do cesty nevstúpi chodec. Žiadna predpoveď nie je úplne presná, no ak je dostatočne dobrá, dokáže sa postarať o najbezpečnejšiu jazdu. V mnohých oblastiach je navyše umelá inteligencia už omnoho lepšia než človek. Preto je pre nás taká užitočná.
V akých oblastiach je už dnes užitočná?
Prakticky vo všetkých, netýka sa len jednej oblasti. Umelá inteligencia je ako nová elektrina – umožňuje počítačom vidieť, počuť, cítiť, teda vnímať prostredie okolo seba a na základe naučených poznatkov sa strategicky rozhodovať v nových situáciách. Ak by ste aj mali pocit, že sa vás nijako netýka, stačí sa pozrieť na váš bežný deň. Vstávate a vezmete do ruky mobil, aby ste skontrolovali svoj e-mail. Váš poskytovateľ e-mailu filtruje prijaté správy od spamu pomocou umelej inteligencie. Následne skontrolujete novinky na obľúbenej sociálnej sieti, ktoré takisto zoraďuje umelá inteligencia. Rovnako je to aj pri odporúčaní hudby a filmov.
Čo môžme od umelej inteligencie očakávať?
V budúcnosti sa nám vďaka nej podarí vyriešiť viaceré veľké problémy súčasnosti, vrátane obávaných chorôb ako je rakovina, či zastaviť klimatické zmeny.
V jednom zo svojich blogov ste v súvislosti s umelou inteligenciou spomenul predpovedanie prírodných katastrof, ktoré je závislé na dátach. Čo ak dáta chýbajú alebo nie sú komplexné?
Je dôležité uvedomiť si, že aj keby umelá inteligencia bola schopná predpovedať len na základe existujúcich dát, dokáže to oveľa lepšie, ako človek, pretože dokáže vyhodnocovať oveľa viac premenných naraz. Stroj tiež nerobí „ľudské“ chyby, na ktoré má vplyv stres a únava.
Prečo sú výsledky vedeckých výskumov častokrát spochybňované a zľahčované? Má umelá inteligencia naozaj nejaké medzery, o ktorých by sme mali vedieť?
Problémom je takzvaná vysvetliteľnosť. Keď naprogramujeme počítačový program a niečo nefunguje, vieme presne nájsť miesto, kde chyba vznikla. Umelá inteligencia sa ale učí sama, čo znamená, že si aj sama vytvára vnútornú štruktúru, na základe ktorej sa rozhoduje. Tejto vnútornej štruktúre mnohokrát nerozumejú ani vedci.
Mali by sme sa jej obávať?
Samotnej technológie nie, skôr jej zneužitiu. Čím mocnejšia je technológia, tým viac sa dá zneužiť. Zakazovať jej vývoj ale nemá zmysel. Človek napokon nemá veľmi na výber. Od prírody je nahý, pomalý a slabý. Dostal sa na vrchol potravinového reťazca, pretože dokáže používať technológie. Avšak počas technologického vývoja, obzvlášť počas priemyselnej revolúcie, sme na našej planéte napáchali také škody, že ich bez použitia ešte mocnejších technológii, ako umelá inteligencia, nevyriešime. Nachádzame sa na nebezpečnom, ale zároveň vzrušujúcom stupni vývoja našej civilizácie. Pokiaľ to zvládneme, čaká nás zlatý vek. Mali by sme spraviť všetko preto, aby to tak bolo.
Martin Spano
Foto: Martin Spano
Martin Spano je slovenský počítačový vedec, popularizátor informatiky, programovania a umelej inteligencie a autor knihy Umelá inteligencia v orechovej škrupinke. Je autorom nástroja na pokročilé hľadanie na Facebooku a rozsiahlej databázy vyhľadávaných pojmov na Google. V súčasnosti sa venuje výlučne prednáškovej a publikačnej činnosti.