Už niekoľko rokov testujú, či by lietadlá nemohli lietať blízko za sebou a využívať pri tom vznikajúce vzdušné víry na zefektívnenie leteckej dopravy, napísal britský týždenník The Economist.
Príroda tento princíp pozná a používa už milióny rokov. Vidieť ho môžeme u divých kačíc či labutí, keď ich kŕdeľ letí vo formácii v tvare písmena V. Pri lete vtáka aj lietadla vznikajú na koncoch ich krídel vzdušné víry, ktoré však samotnému letu nepomáhajú a sú len zbytočne vynaloženou energiou. Toto zmarené úsilie však môže využiť ďalší letec, ak letí v závese v správnej vzdialenosti a pod vhodným uhlom.
Leteckí inžinieri už dlho snívajú o tom, že by dopravné stroje podobným spôsobom „surfovali“ na vzdušných vlnách lietadla pred sebou. Pilot v závese však musí byť schopný nájsť takú pozíciu, kde vzduch prúdi hore a nesmie sa priblížiť ku strane smerujúcej nadol či ku stredu vzdušného víru, ktorý by mohol lietadlo nebezpečne rozkývať.
V Airbuse sa rozhodli tento spôsob cestovania otestovať pomocou dvoch lietadiel zaťažených na obvyklú prevádzkovú hmotnosť. Najskôr potrebovali zistiť, kde sa nachádza stred víru, aby do neho omylom nevleteli a neriskovali haváriu. V raných fázach testovania na to využívali umelo vyrábaný dym, ktorý však postupom času nahradili LIDAR (optická obdoba radaru, ktorá využíva laserovú technológiu). S jeho pomocou sa výskumníkom podarilo zmerať rozmery víru v rôznych vzdialenostiach od lietadla.
Piloti sa potom pomaly približovali k vonkajšej strane víru vytváraného lietadlom pred nimi, zatiaľ čo inžinieri na palube zaznamenávali rôzne údaje o spotrebe paliva, rýchlosti a ďalších parametroch oboch lietadiel. Postupne sa im podarilo nájsť to správne miesto, kde lietadlo v závese letelo hladko a jeho spotreba klesla o viac ako desať percent oproti normálnemu letu.
Ideálne miesto sa podľa testov nachádza vo vzdialenosti jeden a pol až tri kilometre za vedúcim lietadlom a jemne na jeho bočnej strane. Pozícia sa však líši od prípadu k prípadu podľa letovej výšky, vonkajšej teploty, rýchlosti a váhy lietadla letiaceho vpredu.
Zapracovať tieto premenné do autopilota tak, aby vhodnú pozíciu pre let v závese našiel počítač sám, ešte zrejme chvíľu potrvá. Airbus však uvažuje o tom, že tento typ letu vyskúša u dopravných lietadiel s pasažiermi už v roku 2021.
Najväčšou prekážkou bude zrejme získať povolenie od leteckých úradov. Pri normálnej letovej rýchlosti preletí dopravné lietadlo vzdialenosť dva alebo tri kilometre za niekoľko sekúnd. Predstava dvoch lietadiel so stovkami ľudí na palube letiacich takto tesne pri sebe tak vzbudzuje u mnohých pilotov i inžinierov obavy.
Technológia pre presné navádzanie lietadiel sa však neustále zlepšuje. Úrady by tiež mohli vziať do úvahy nemilosť, do ktorej sa dostala letecká doprava v poslednej období pre množstvo skleníkových plynov, ktoré produkuje. Úspora paliva totiž nešetrí iba peniaze, ale znižuje aj emisie oxidu uhličitého.