Ak bývate v dome alebo väčšom a členitejšom byte s problémami so šírením Wi-Fi signálu máte dozaista množstvo vlastných skúseností. Stačí ak vás od smerovača (z ang. router) delí jedna či dve steny a kvalita signálu poklesne na kritickú hodnotu. Neznamená to, že na Wi-Fi sieť sa nepripojíte, no prenosové rýchlosti môžu byť veľmi limitované, nehovoriac o tom, že signál v jednom rohu miestnosti mať môžete a v inom už nie. Na šírenie signálu majú vplyv nielen fyzické prekážky, ale aj vyžarovací výkon samotného zariadenia. Ak má len zabudované antény, ako väčšina smerovačov od poskytovateľov internetu, nie je možné čakať zázraky.
Príklad z praxe: Ak si platíte za 600 Mbit/s optické pripojenie, teoretické maximá budete schopní dosiahnuť len po pripojení počítača sieťovým káblom alebo na malú vzdialenosť aj cez Wi-Fi. Zabudnite na to, že na druhom konci bytu bude môcť sťahovať dáta rovnako rýchlo ako v miestnosti, kde máte umiestnený smerovač.
Opakovač, internet cez zásuvku, aj meshový systém
Ak plánujete pokryť Wi-Fi sieťou celú domácnosť, no zároveň sa nechcete rýchlostne obmedzovať, máte niekoľko možností. Prvou z nich je zakúpenie Wi-Fi extenderov, teda zariadení, ktoré rozširujú Wi-Fi signál od zdroja (fungujú na princípe opakovačov – repeaterov). Majú podobu malých adaptérov, ktoré stačí zasunúť do zásuvky a nakonfigurovať. Okrem toho, že musia byť v priamom dosahu Wi-Fi siete, na ktorú sa pripájajú, a ktorej signál rozširujú, ponúkajú aj nižšie teoretické prenosové rýchlosti. Princíp ich fungovania je jednoduchý – opakujú signál bez väčšej sofistikovanosti. To má mnohé úskalia, ako napríklad, že neodosielajú a neprijímajú dáta v rovnakom čase a všetko čo sa na sieti deje len opakujú. Výhodou týchto zariadení je, že sú veľmi lacné a relatívne jednoducho sa nastavujú.
Foto: TP-Link
Druhou alternatívou sú takzvané powerline adaptéry, teda zariadenia, ktoré prenášajú dáta po elektrickej sieti. Tu v podstate nedochádza k podobným neželaným efektom ako pri Wi-Fi extenderoch, no je potrebné použiť ich v pároch, prípadne si priplatiť za modely, ktoré môžu byť zapojené tri či štyri naraz a medzi sebou komunikovať. Rovnako sú dôležité maximálne podporované rýchlosti – tie najlacnejšie podporujú len 150 až 300 Mbit/s. Pre to, aby mohli fungovať je potrebné, aby boli zapojené v rovnakej fáze. Ak máte viacpodlažný rodinný dom, je pravdepodobné, že máte zapojené dve fázy, na ktorých adaptéry nebudú navzájom komunikovať.
Foto: TP-Link
A do tretice máte možnosť využiť takzvané meshové systémy, ktoré v posledných rokoch získavajú na popularite. Nie je tomu tak dávno, čo boli nedostupným kusom hardvéru a využívali ich najmä firmy. To už neplatí a viacero výrobcom ponúka ľudové riešenia. Vyskúšali sme špecifiká zapojenia takéhoto meshového systému od spoločnosti TP-Link. Systém Deco M5 je zložený z troch satelitov – z hlavného “master” satelitu a dvoch jednotiek, ktoré sa naň pripájajú.
Foto: Tomáš Švec
V čom sú špecifiká meshových systémov?
V porovnaní s Wi-Fi extenderom alebo iným opakovačom signálu fungujú v podstate nezávisle. Môžu replikovať už existujúcu Wi-Fi sieť, ale aj vytvoriť úplne novú sieť, ktorou nahradia tú pôvodnú. Prečo je toto lepšie riešenie? Najmä z dôvodu, že satelity komunikujú výhradne medzi sebou najvyššími dostupnými rýchlosťami a dáta si vymieňajú inteligentnejšie než jednoduchý extender. Niektoré meshové systémy využívajú dve pásma – jedno na komunikovanie so zariadeniami a druhé na vzájomnú komunikáciu. Iné majú až tri pásma. Ponúkajú tiež jednoduchú správu zariadení, bezpečnostných rizík, ako aj automatizovanú aktualizáciu firmvéru. Nemusíte tak navštevovať stánky výrobcu, sťahovať súbory a manuálne ich prenášať do zariadenia na aktualizáciu. Väčšina ľudí to napokon ani nerobí a vystavujú sa tak riziku.
Rýchlejšie dátové prenosy a jednoduchšia konfigurácia
Testovaný meshový systém od TP-Link má tri satelity, ktoré síce medzi sebou komunikujú, no hlavná jednotka musí byť fyzicky pripojená k hlavnému smerovaču – teda koncovému zariadeniu od vášho operátora, ktoré spracováva DSL alebo optický signál. Toto je zároveň malá nevýhoda. Keď potrebujete signálom pokryť väčší dom, musíte zvažovať, kam hlavnú jednotku umiestnite, pretože buď jedna alebo obe zvyšné jednotky k nej musia mať primeraný prístup vzduchom. Ak totiž druhý satelit umiestnite na druhý koniec domu, respektíve diagonálne o poschodie nižšie, výrazne tým obmedzíte prenosové rýchlosti.
Foto: Tomáš Švec
My sme jednotky rozmiestnili tak, že hlavné zariadenie pripojené ethernetovým káblom k smerovaču bolo v jednej miestnosti na hornom podlaží, druhý satelit v susediacej miestnosti a tretí v miestnosti pod druhým smerovačom. Vytvorenie takejto Wi-Fi bubliny má veľké pozitívum – keď prechádzate z jednej miestnosti do druhej alebo z poschodia na prízemie, zariadenie je neustále pripojené na Wi-Fi a neodpája a nepripája sa na novú sieť – aj keď môže mať rovnaké sieťové meno (SSID). Toto je bežná vec pri extenderoch. Samozrejme, je potrebné počítať s miernymi obmedzeniami v rýchlosti. Ani pri meshových systémoch nemôžete očakávať, že na prízemí budete mať rovnako rýchly internet ako na hornom poschodí pri satelite pripojenom priamo k zdroju.
Foto: Tomáš Švec
V rámci hľadania ideálneho rozmiestnenia sme vyskúšali množstvo alternatív, no prakticky pri každej sme dosiahli veľmi podobné prenosové rýchlosti. Pokiaľ sa zariadenie pripájalo k hlavnému (master) satelitu, prenosové rýchlosti dosahovali teoretické maximá (600 Mbit/s). V druhej miestnosti, v ktorej sa nachádzala sekundárna jednotka bola rýchlosť prenosu zhruba štvorpätinová, rovnako ako na prízemí. To nie je chybou, ale vlastnosťou daného systému, pretože optimalizuje posielanie dát cez dostupné pásma.
Kým pomalšie 2,4 GHz lepšie prechádza cez steny, rýchlejšie 5 GHz pásmo dosahuje najlepšie výsledky pri neprerušovanom “vizuálnom” kontakte. To je skrátka špecifikum danej technológie. Kvalitu dátového prenosu je možné upraviť napríklad tak, že hlavný satelit umiestnite kamsi do stredu – napríklad na prvé poschodie, odkiaľ sa k nemu pripájajú satelity na prízemí a druhom poschodí. Prípadne tiež môžete v nastaveniach zmeniť typ vytvoreného pripojenia. Už na prvý pohľad sme si všimli väčšiu stabilitu siete a aj výrazne vyššie prenosové rýchlosti v porovnaní s donedávna používanými extendermi.
Foto: Tomáš Švec
Cez aplikáciu je možné získať prehľad o sieti aj ju optimalizovať
Aplikácia, cez ktorú sa systém Deco nastavuje, ponúka veľké množstvo nastavení a nástrojov na správu a optimalizáciu siete. Napríklad sama dokáže prehľadať sieť a používané kanály a prispôsobiť ich tak, aby nedochádzalo k vzájomným konfliktom či neželaným spomaleniam dátových prenosov. Optimalizáciu siete je vhodné urobiť raz za čas. Pri kontrole rýchlo pripojenia cez mobilnú aplikáciu zároveň uvidíte celkové hodnotenie, ako aj reálne prenosové rýchlosti. Veľmi zaujímavé sú aj mesačné štatistiky, v ktorých sa dozviete koľko zariadení bolo počas každého dňa na sieť pripojených, či niekto na vašu sieť zaútočil a aké sú odporúčania na jej lepšie zabezpečenie. Či už pri samotnom konfigurovaní alebo neskoršej zmene je možné nastaviť aj režimy, v ktorých majú satelity fungovať. Na výber sú režimy smerovača a prístupového bodu. Líšia sa nielen v spôsobe zapojenia, ale aj v službách, ktoré môžu bežať na pozadí (napríklad rodičovský zámok alebo DHCP server).