Higgsov bozón, po ktorom vedci pátrajú desiatky rokov, je jedným zo základných stavebných kameňov súčasnej fyziky, pretože potvrdzuje platnosť súčasnej teórie vzniku vesmíru a vysvetľuje, ako získali ostatné častice hmotnosť.
O rok neskôr britský fyzik Peter Higgs a belgický vedec François Englert dostali za objav Nobelovu cenu za fyziku. Higgs a Englert existenciu častice predpovedali už v roku 1964 a teóriu potom s ďalšími vedcami rozpracovali. V júli 2012 ich predpoklady potvrdili experimenty v obrovskom hadrónovom urýchľovači (LHC), na ktorých sa podieľali aj špičkoví odborníci z Českej republiky.
Čítajte aj Indiou sa šíri nový omikronový subvariant BA.2.75. Vedci sú znepokojení
Existencia Higgsovho bozónu, ktorému sa zveličene hovorí božská častica, zatiaľ nebola s istotou preukázaná. Je posledným nepreukázaným článkom v takzvanom štandardnom modeli časticovej fyziky. Ten opisuje vlastnosti všetkých známych elementárnych častíc a spôsob, akým spolu interagujú. Výsledky testov, ktoré CERN vykonal v rokoch 2011 a 2012, sa s predpokladanými hodnotami zhodovali až na 95 percent. Nájsť Higgsov bozón bolo zložité.
„Žije veľmi krátko. To je milióntina miliardtiny miliardtiny sekundy. Je to čas, ktorý si nedokážeme predstaviť,“ vysvetlil český fyzik Jiří Chýla po udelení Nobelovej ceny pre Higgsa a Englerta. V marci 2013 CERN oznámil, že nové pokusy stále viac preukazujú, že by mohlo ísť o takzvaný Higgsov bozón. Podľa vedcov už je fakticky len otázkou, či ide o „štandardný“ bozón, alebo o niektorý z jeho variantov.
V roku 2018 CERN oznámil, že sa podarilo dosiahnuť ďalší míľnik vo výskume Higgsovho bozónu, keď sa vedcom podarilo dokázať jeho rozpad na dva takzvané kvarky b, čiže spodné kvarky. Ďalším úspechom bolo objavenie pentakvarku, čo bola doteraz iba predpokladaná subatomárna častica. Existenciu pentakvarku, ktorý je zložený zo štyroch kvarkov a jedného antikvarku, predpovedali už v 60. rokoch americkí fyzici Murray Gell-Mann a George Zweig. Gell-Mann, ktorý v roku 1969 dostal za svoju prácu Nobelovu cenu, termín kvark vymyslel.
Čítajte aj Asteroid, ktorý zahubí ľudstvo? Taký sa objaví raz za sto miliónov rokov
Pomenoval tak stavebné bloky tvoriace hadróny, čo je ďalšia subatomárna častica, ako napríklad protóny či neutróny. Hadróny sa delia do niekoľkých kategórií, do jednej z nich patria aj protóny a neutróny, ktoré sa skladajú z troch kvarkov. V minulosti bol nález pentakvarku opakovane ohlasovaný. Nikdy sa však pri overovaní nepodarilo jeho existenciu preukázať.
Veľký hadronový urýchľovač (LHC), ktorý je najväčší urýchľovač častíc na svete, tvorí kruhový tunel s obvodom 27 kilometrov umiestnený v hĺbke 50 až 150 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Fungovať začal v roku 2008. Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) je medzinárodná organizácia výskumu a vývoja so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, ktorá prevádzkuje najväčšie svetové laboratórium v časticovej fyzike.