Klinika fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (KFBLR) má k dispozícii päť nových najmodernejších robotických prístrojov, ktoré pomáhajú pri rehabilitáciách pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP). „Oveľa efektívnejšie pomáhajú zvyšovať pohyblivosť a ohybnosť horných aj dolných končatín týchto pacientov a zlepšovať ich udržiavanie rovnováhy,“ hovorí prednosta kliniky docent Peter Takáč. „Máme tu pacientov, ktorých sme vďaka efektívnej modernej rehabilitácii doslova postavili na nohy. V rámci štátnych zdravotníckych zariadení na Slovensku ide o jedinečné robotické prístroje,“ dodáva prednosta.
Jedným z prvých, ktorému sa aj vďaka nim výrazne zlepšil zdravotný stav, je pacient Miroslav. „Som po cievnej mozgovej príhode. Spočiatku som sa nemohol ani pohnúť, ani sám najesť, nič, nedokázal som sa hýbať. Teraz je to už lepšie a robotické prístroje mi veľmi pomáhajú. Je to zábavné, aj liečebné zároveň. Aj som si chcel robota požičať domov, ale nedá sa,“ zažartuje si počas cvičenia Miroslav, ktorý mal po mozgovej príhode znefunkčnenú pravú stranu tela.
Foto: unlp.sk
Moderná robotika vďaka spolupráci
Prístroje sú umiestnené v priestoroch Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Lekárskej fakulty UPJŠ Košice a UNLP Košice na základe Zmluvy medzi UPJŠ a UNLP v rámci projektu Robot – AssistedRehabilitation. Projekt je realizovaný a podporený z programu Interreg V-A Slovensko – Maďarsko.
„Cieľom cezhraničnej spolupráce v rámci projektu RARE je overiť benefity využitia roboticky asistovanej rehabilitácie pri liečbe pacientov po cievnej mozgovej príhode z pohľadu zlepšenia funkčnosti ich končatín aj celkového stavu a pozitívneho vplyvu na ich denné aktivity. Okrem očakávaných zdravotníckych a spoločenských prínosov projektu zahŕňajúcich skvalitnenie zdravotnej starostlivosti o pacientov po cievnej mozgovej príhode, zlepšenia ich celkového funkčného stavu a života, či zníženia ich zaťaženia liekmi i finančnej úspore na medikamentóznej liečbe, očakávame tiež prínosy v pedagogickej oblasti. Môže ísť nielen o implementáciu získaných poznatkov do praxe fyzioterapeutov, ale aj do pregraduálneho vysokoškolského štúdia fyzioterapie, ošetrovateľstva a všeobecného lekárstva na našej lekárskej fakulte, či integráciu vedeckých výstupov do postgraduálneho vzdelávania lekárov špecialistov fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie,“ konštatuje dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach profesor Peter Jarčuška.
Princíp roboticky asistovanej terapie
Vonkajší skelet robota odľahčuje pri rehabilitácii hornú resp. dolnú končatinu a tým umožňuje pacientovi používať zvyšok pohyblivosti jeho končatiny. Navyše ho možno nastaviť podľa anatomických rozmerov danej končatiny.
„Podľa aktívnych schopností pacienta môžeme na robotickom prístroji nastaviť predvolený priestor pre cvičenie, prípadne obmedziť pohyblivosť v niektorých kĺboch, či nastaviť mieru odľahčenia končatiny,“ opisuje prednosta kliniky docent Takáč.
Pre fyzioterapeuta, ktorý s pacientom cvičí, je dôležité, že terapia týmito prístrojmi je spojená s vizuálnou spätnou väzbou. Pohyby končatiny sú snímané prostredníctvom senzorov, pacient tak ovláda herné prostredie a plní pohybové úlohy. Splnenie jednotlivých úloh sa vyhodnocuje. Umožňuje to sledovať efekt terapie na monitore počítača.
Náročnosť hier aj miera zapojenia pacienta je nastaviteľná podľa jeho potrieb a schopností. „Princíp spätnej väzby podporuje nielen obnovenie pohybových schopností, ale aj komunikačných a kognitívnych,“ dodáva docent Takáč.
Najčastejšie sú pre tento typ terapie indikovaní pacienti po cievnej mozgovej príhode. Vhodná je však aj pre pacientov s inými pohybovými dysfunkciami horných a dolných končatín či po ortopedických operáciách.
Komplexný manažment pacientov
Rehabilitácia pacientov po cievnej mozgovej príhode má neobyčajný medicínsky, sociálny a ekonomický význam. Závažnosť tejto problematiky vyplýva zo skutočnosti, že ide o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtia a invalidizácie.
V priemere po mozgovej príhode umiera do jedného mesiaca 24 % pacientov a do roka 42 %; zhruba 25 % je odsúdených k invalidizácii. Trvalo invalidných ostáva až 30 % tých, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu a 20 % z nich potrebuje ústavnú starostlivosť.
Až v 78 % po prekonaní príhody je postihnutá horná končatina. Rehabilitácia u týchto pacientov po cievnej mozgovej príhode je významnou súčasťou liečby vo všetkých fázach ochorenia. Často aj po akútnej fáze je potrebná dlhodobá rehabilitácia formou hospitalizácie, ambulantnou formou, prípadne v domácich podmienkach.