O dvanásť mesiacov neskôr už lietal prvý sériový exemplár a v roku 1949 zaradilo sovietske letectvo MiGy-15 do služby. Lietadlo, ktoré vzniklo vo veľmi krátkom čase aj vďaka skopírovaniu britského motora Rolls Royce Nene, najviac žiarilo počas kórejskej vojny, keď sa „pätnástky“ stali obávaným protivníkom americkým lietadlám F-86 Sabre.
Za ich pilotnými pákami najmä spočiatku sedeli ostrieľaní sovietski piloti (hoci lietadlá sa navonok „tvárili“ ako severokórejské a čínske), až neskôr ich vo vzduchu doplnili skutoční Kórejci a Číňania.

MiG-15 pomerne skoro zastaral a v prvej línii ho nahradili modernejšie lietadlá, napriek tomu ale počas studenej vojny figuroval v mnohých konfliktoch najmä na Blízkom východe a v Ázii. Dvojmiestna verzia sa mnoho rokov používala na výcvik, napríklad z československého letectva boli posledné kusy vyradené v roku 1983 po takmer 33 rokoch služby. Podobne dopadli MiG-15 aj v ostatných letectvách, výnimkou je Severná Kórea, kde možno stále slúžia.
Medzi rokmi 1947 a 1959 sa celkom vyrobilo vyše 17 000 „pätnástok“ všetkých verzií, okrem Sovietskeho zväzu sa vyrábali aj v Poľsku, Číne a v Československu. Na svoju dobu moderný prúdový stroj pomohol v Aero Vodochody zaviesť nové štandardy, v licencii sa v pražskom Motorlete vyrábali aj motory. Celkom československý letecký priemysel vyrobil skoro 3 500 lietadiel MiG-15, z toho väčšinu (viac ako 2 000) tvorila dvojmiestna verzia UTI.

MiG-15 sa ale do histórie československého letectva zapísal nielen ako prvé masovo používané prúdové lietadlo. V polovici 50. rokov sa vďaka nemu čs. armáda stala jednou z mála, kde slúžila ako stíhací pilot žena. V roku 1952 začala skupina dievčat so vzťahom k lietaniu pilotný výcvik, o rok neskôr si sadli do kokpitov lietadiel. Za riadením MiGu-15 sa však ocitla v roku 1955 jediná, Eleonora Báčová, a to vďaka vlastnej vytrvalosti. Jej kariéra v stíhačke však trvala len krátko a z armády odišla v roku 1958.